Bullying (POZASTAVENÉ)

1

Celé viučovanie prebehlo bez akýchkoľvek závažných problémov až na urážanie od Justina a ostatných. Ale na to som si už zvykla. Sedela som vzadu v rohu triedy na poslednej hodine, angličtine, a čakala kedy zazvoní. "Nezabudnite sa na zajtra naučiť celú štvrtú lekciu,budeme mať písomku." Povedala na koniec učiteľka a v ten moment zazvonilo. Pobalila som si posledné veci a zobrala si tašku, ktorú som si prehodila cez rameno. 

Vyšla som cez hlavné dvere školy von a poobzerala som sa po parkovisku. V diaľke som zbadala Justinove auto a pri ňom jeho a jeho priateľku Maggie. Teda aspoň myslím, že je to jeho priateľka. Pomaly som kráčala ich smerom, no keď si ma stále nevšímali a naďalej skúmali vnútra ich úst, som sa radšej vzdialila a išla iným smerom. Počkám radšej postrane a nebudem tu zavadzať. Hlavne nech mu nerobím problémy. 

Kráčala som ku malému parčíku pri školskom parkovisku a rozhodla sa tam počkať, keď ma zastavila ruka na mojom lakti. "Riverová, kam si myslíš, že ideš? Máš ma doučovať, tak sa z toho nesnaž vykrútiť." povedal cez zaťaté zuby a silno mi stlačil lakeť. 

"J-ja.. Nechcela som ťa rušiť keď si bol zaneprázdnený. Prepáč." Zamrmlala som. Prevrátil očami a za koniec rukávu ma doslova ťahal do jeho auta. Sadla som si na sedadlo a kochala sa krásou. Bruškami prsta som prechádzala po koženej sedačke a nemohla uveriť že ja na niečom takom krásnom, drahom a vzácnom sedím.

"Čo si také ešte nevidela, že na to pozeráš ako puk?" Započula som výsmešbý tón Justina. Hlavu som otočila doprava a zbadala jeho vysmiatu tvár. "Však tvoj tatko je prachatý nie? Známy Joshua River." Znovu sa zasmial. Sklonila som hlavu a snažila som sa zadržať slzy. Už iba pripomenutie toho mena mi naháňa slzy do očí. Rozhodla som sa radšej nereagovať a dala si ruky na kolená. Povedala som mu moju adresu a pozorovala z okna tú nádhernú prírodu. 

Keď zastavil na adrese ktorú som mu nadiktovala, neveriacky pozeral na náš dom. Naklonil sa poza volant a obzeral sa okolo. "Asi... asi som zablúdil." zobral si do ruky navigáciu a začal písať adresu.

"Nie nezablúdil, si tu správne." Povedala som a vystúpila von z auta. Pozrela som sa na náš domček na konci ulice. Bol malý a schátralý no mala som ho rada. Videla som pri bráničke opretý bicykel takže je mama doma. Vlastne kde by bola keďže nemá prácu? 

"Čože?" Neveriacky hľadel. "Však tvoj otec.." Odmlčal sa. "Nie je tvoj otec náhodou ten bohatý obchodník?" Nechápavo sa na mňa pozrel. "Je." Zamrmlala som a podišla ku vchodovým dverám. Kľúčikom som otvorila a zatlačila do dverý aby sa otvorili úolne. 

Vošla som dnu a Justin následne za mnou. S neveriackym pohľadom sledoval náš malý domček. "Shannon, si to ty?" Započula som mamin hlas z kuchyne. "Ano mami. Je tu aj môj spolužiak mám ho doučovať. Nevadí?" pozrela som na Justina a videla ako si obzerá vstupnú halu. Miestnosť veľkosti asi špajze. "Môžeš sa vyzuť a ísť so mnou do kuchyne sa najesť alebo ísť ku mne do izby." Pozrela som na Justina. Prikývol a vyzul sa. Spolu sme vošli do kuchyne, kde som zbadala mamu ako  stála za dvojplatničkou a niečo miešala v hrnci.

"Máme zeleninovú polievku, dáte si?" Opýzala sa. Pozrela som na Justina a ten prikývol. "Veľmi rád madam, ďakujem" Milo sa usmial a sadol si za stôl. Sadla som si aj ja. Chvíľu sme iba sedeli a počúvali hrajúce rádio a po chvíli som videla ako mama vypla sporák a chytilado rúk ten veľký hrniec. 

"Počkaj ja ti pomôžem. Vieš že nemáš brať ťažké veci!" Pokarhala som ju a hrniec jej zobrala z rúk. Položila som ho na stôl a zo skrinky vybrala taniere. Pozrela som na ne a bolo na nich pár čmúch od prachu. Zobrala som servítku a poutierala ich. Dala som ho pred Justina a podala mu lyžičku, ktorú som tiež poutierala do servítky. Ďakovne sa pousmial. Prikývla som a zobrala naberaku do jednej ruky a do druhej jeho tanier.

"Koľko si prosíš?" Milo som sa spýtala a pozrela naňho. Začala som naberať. "Stači, vďaka." Usmial sa. Príde mi nejaký zvláštny.Takýto milý ku mne ešte nikdy nebol. Podala som mu tanier a on začal jesť. Nabrala som aj sebe. "Mami aj tebe?" Pozrela som na mamu ktorá sedela kúsok od stola na gauči a v rukách držala knihu. 

"Nie miláčik. Ja nie som hladná. A pred chvíľou som jedla kúsok chleba takže to mi stačí." Usmiala sa a znovu začala čítať knihu. "Ale mam-" prerušila ma. "Áno viem.. mám jesť inak budem slabá. Neboj sa, mala som kúsok chleba asi tak pred hodinou a keď budem hladná tak si niečo malé zobnem." Usmiala sa. Povzdychla som si a sadla si vedľa Justina. V tichosti sme dojedli a ja som nám obom zobrala taniere. Všetko som umyla a išli sme do mojej izby.

Sadla som si na posteľ a Justin pomaly vošiel tiež dnu. Celú izbu si prezrel a následne pomaly zatvoril dvere. "Tak kde chceš začať?" Spýtala som sa a vybrala si učebnicu z chémie.

"Môžem sa ťa niečo spýtať?" Ignoroval moju otázku a prešiel na inú tému. Pozrela som naň a prikývla. "Kde máš otca? A prečo bývaš... tu?"  opýtal sa ma. Zťažka som preglgla to prázdno a sucho v krku a pomaly pozrela do jeho tváre.

"Nechcem o tom hovoriť. Prepáč." Zamrmlala som. Nie som pripravená mu to povedať. Alebo to povedať hocikomu inému. Chápavo prikývol no videla som že ho to trápi.

Sadol si ku mne na posteľ, ktorá hlasno zavŕzgala. Vyplašene sa na ňu pozrel a postavil sa. "To nič. Je len stará nerozpadne sa. Môžeš si kľudne znovu sadnúť." Ukázala som na posteľ. Znovu si sadol a tiež si vybral učebnicu chémie. Už nech to mám prosím za sebou. Pomyslela som si a rýchlo mu začala niečo vysvetlovať.