Bullying (POZASTAVENÉ)

21

"Neruším vás?!" Otočila som sa a uvidela Justina, celého napnutého od zlosti.

"J-justin ja-" Peter ma prerušil.

"Ahoj Justin, nie nerušíš. Akurát som Shannon vyberal z oka špinku. Prepáč ak som nemal." Odstúpil odomňa o pár krokov. Pozrela som naňho a ústami som naznačila "ďakujem". Iba sa usmial a svoj pohľad znovu premiestnil na Justina.

"Tak ja už pôjdem, keď budete chcieť, kľudne sa k nám pridajte." Usmial sa a odišiel.

Otočila som sa na Justina a ten sa na mňa mračil. "Justin, noták už sa nehnevaj. Peter ti to vysvetlil. Nebolo to tak. Tak poď ideme si sadnúť." Usmiala som sa naňho a zobrala ho za ruku, ktorú si hneď vytrhol a odstúpil odomňa o krok.

"Ty si naozaj myslíš že som sprostý? Petrovím rečiam neverím. Myslel som si že vzťah má byť o dôvere a úprimnosti, tak prečo mi klameš?" Bože čo mám teraz robiť? Prosím pomôžte mi. Začala som si žužlať spodnú peru a sklonila som hlavu.

"Pravda je.. že.. Že ma Peter chcel pobozkať a ja som nebamietala. Kebyže neprídeš, asi by sa to stalo a ver mi že by som si to vyčítala do konca života. A to aj budem aj napriek tomu že sa to nestalo. Moc ma to mrzí." Poslednú vetu som zašepkala a cítila teplú slanú tekutinu na líci ako putuje dolú mojou pálivou pokožkou.

"Myslel som si že ty, Shannon Riverová budeš iná, no asi som sa zmýlil. Nie si taká nevinná ako sa zdalo." Pokrútil hlavou a otočil sa na odchod. Kráčal odomňa preč a mňa tam nechal stáť samú, bezbrannú a zmätenú.

Všetko som pokazila. Bolo to tak krásne a asi až moc nereálne, na to, aby to vydržalo. Všetko som lusknutím prstov pokazila.

Slzy mi tiekli dolú lícami. Nevedela som čo mám robiť. Nohy začali samé od seba kráčať smerom k našim lehádkam. Keď som sa k nim už blížila, všimla som si že Justinove veci tam už neboli. Alfredo s Tessov ako ma zbadali tak sa postavili a podišli ku mne bližšie.

"Čo sa stalo? Vy ste sa pohádali? Justin nám nič nepovedal len si zobral veci a odišiel. Tak hovor!" Poslednú vetu priam Tessa zakričala. Vypukla som do veľkého plaču a hodila sa na ňu. Silno ma objala a hladila po chrbáte.

"To bude v poriadku.. Ššš.. Čo sa deje povedz mi to. Prosím." Šepkala.

"J-ja som všetko pokazila. Všetko bolo tak krásne a ja som to jedným mávnutím ruky pokazila a zničila. Ako domček z kariet." Do hladenia môjho chrbátu sa pridal aj Alfredo.

"To bude v poridku. Justina to prejde neboj sa." Pošepkal tento raz Fredo.

"Neprejde. Všetko som zničila a to len mojou vinou. J-ja.. asi už pôjdem. Idete aj vy? Kľudne tu môžete ostať." Jemne som sa usmiala.

"Určite tu neodtaneme, keď si v takomto stave. Nikam ťa nepustím samú." Tessa rázne povedala a ja som pokrútila hlavou.

"Ničoho sa neboj. Ja budem v poriadku. Vy si to tu užite a ja idem domov. Mám vás rada." Usmiala som sa na nich a oboch ich naraz objala.

"Aj my teba." Povedali pošepky obaja naraz a odtiahli sa odomňa. "Vážne budeš v poriadku?" So strachom na mňa pozrela a snažila sa samú seba ubezpečiť.

"Áno budem. Nemaj obavy." Poslednýkrát som ich objala a odišla.

V šatni som sa prezliekla do svojho oblečenia a celá uplakaná som vyšla von z budovi. Poobzerala som sa po parkovisku, v nádeji, že neodišiel ale bohužiaľ. Jeho auto tu nebolo.

Otvorila som tašku a začala v nej hranbať. Keď som konečne našla to čo som potrebovala, zistila som že nemám ani cent. Pozrela som na display mobilu a ten bol vybitý. Výborne, čo teraz? Povzdychla som si a vydala som sa pešo smerom domov. Chvíľu to potrvá.

Z pohľadu Tessy:

Je 20:30 a Shannon mi už dve hodiny nezdvíha! Som u Freda doma a snažím sa jej dovolať.

"Číslo, ktoré voľáte je momentálne nedostúpné skus-" zrušila som hovor a telefón hodila na posteľ. Ruky som si zaplietla do vlasov.

"Stále nič?" Započula som hlas Fredo od dverí. Pozrela som jeho smerom a pokrútila hlavou.

"Nie. Stále je nedostupná. Fredo ja sa o ňu strašne bojím." Rozplakala som sa a Fredo ma hneď objal.

"Neboj sa láska. Určite je v poriadku.poď, ideme dole." Zobral ma za ruku.

"Som unavená. Idem si dať sprchu a pôjdem spať. Milujem ťa." Pobozkala som ho a on iba chápavo prikývol a bozk mi opätoval a odišiel z izby.

Znovu som si zobrala telefón do ruky a skúsila jej znovu zavolať. Nič. Opakovaná formulka sa opakovala a ja som išla do sprchy. Nakoniec som si ľahla s pocitom strachu o najlepšiu kamarátku a zaspala...

Po dĺĺĺĺĺhej dobe časť. :) prosím vote a komenty :)