Bullying (POZASTAVENÉ)

22

Stále z pohľadu Tessy:
".... Prosím, keď si nájdeš tento a ďalšie odkazy hneď mi zavolaj." S plačom som zložila a tvár som si vložila do dlaní. Slzy mi tiekli pomedzi prsty a ja som sťazka a sekano dýchala.

"Láska.." Zašepkal Alfredo a podišiel od dverí ku mne. Sadol si na posteľ a silno si ma pritlačil na jeho hruď. "Chalani sú už v uliciach a všetko prehľadávajú. Bude to v poriadku, uvidíš." Hladil mi chrbát a bozkával jemne vlasy. Slzy sa nedali zastaviť. Stále som si prehrávala všetko čo sme spolu zažili. Neviem prečo, predsa nie je mŕtva! Nesmie! Ona žije. Je v poriadku, ja to viem!

"Čo ak sa jej niečo stalo? Čo sk si niečo spravila? Viem aká je povaha!" Kričala som ani neviem ako. Hneď som sa ukľúdnila. "Prepáč láska, nechcela som na teba kričať." Zašepkala som a viacej sa na neho pritisla.

"To je v poriadku. Kľudne sa vykrič ak ti to pomôže." Jemne sa zasmial a znovu pobozkal do vlasov. Milujem to, ale týmto spôsobom mi zmastnie vlasy a to nechcem.

Z pohľadu Shannon:
Chytila ma za okraje mikiny a pritiahla si ma ku sebe bližšie. "Tak ja ti to zipakujem znovu a pomalšie. Ešte raz ťa uvidím v blízkosti Justina, tak si to pekne odskáčeš! Rozumela si?" Neodpovedala slm len som nechala slzy tiecť po tvári a zťažka dýchala. Mihnutím oka mi strelila facku až som skoro spadla. "Rozumela si?!"

Prikývla som a zťažka sa nadýchla. "Tak to dúfam!" Odhodila ma na zem a odišla. Ležala som v parku na zemi a počula len tlkot svojho srdca, zrýchlený a prerívaný dych a šum okolitého lístia. Silno som v dlani stlačila lístie a ešte viac sa rozplakala.

"Shannon! Shannon! Si tu?! Shan, ozvi sa!" Započula som Ryanov krik a šumenie a praskanie vetvičiek a lístia pod jeho nohami. "Shannon!" Zakričal a rozbehol sa za mnou. "Preboha Shan.. Čo sa stalo? Neplač.. Už bude dobre." Zašepkal a pomohol mi vstať. Ľavú ruku som si obročila okolo jeho krku a počas chôdze som sa ho pridržiavala. "Čo sa stalo Shan? Prečo si tam bola?" Pýtal sa ma otázku po otázke no ja som nebola schopná ani slova.

Mám sa vzdať Justina? Nesmiem s ním už tráviť čas? To nezvládnem.. Viem že sme pohádaný ale v hĺbke duše som dúfala že sa porozprávame a udobríme sa. Teda že mi Justin odpustí, ale teraz..

"Shan komunikuj so mnou. Prosím." Zastavil v chôdzi a otočil si ma čelom. "Čo sa tam stalo? Prečo si tam bola? Ublížil ti niekto?" Chytil mi tvár a pozeral mi do očí.

Pokrútila som hlavou a pozrela inam. "Poznám ťa Shan. Povedz mi to." Zrak som vrátila naňho.

"Nechcem sa o tom rozprávať. Prepáč." Znovu som vykročila v pred a Ryan hneď za mnou...

Vystúpila som z auta a pozrela na dom pred sebou. "Tu ja ale nebývam." Otočila som sa ku autu a načiahla sa po kľúček, s úmyslom znovu nastúpiť, ale Ryan mi chytil zápästie. "Poď dnu. Tessa sa o teba strašne bála. Aj my ostatný. Choď sa im aspoň ukázať že si v poriadku."

"A to nestačí, keď im povieš že som? S Tess si potom zavolám ale nechcem ísť dnu. Chcem už proste ísť domov. Prosím." Nemôžem ich vidieť. Bude to pre mňa potom horšie sa im vyhýbať..

"Iba na sekundu. Prosím.." Stál si za svojim a nemal v úmysle ustúpiť.

"Iba na chvíľku." Otočila som sa znovu ku domu a vykročila po boku Ryana dovnútra.

Otvoril dvere a spolu sme vošli dnu. Už na chodbu som počula Trssin plač. Trhalo ma to. Prešla som pár krokov a vkročila na prah obývačky.

"Č-čo ak sa jej niečo stalo? Č-"

"Nič sa mi nestalo. Som v poriadku. Nemusíš plakať." Hneď ku mne všetci strhli pohľady. Bolo tu mnoho očí, no tie karamelové nie. Tie ktoré tak milujem tu neboli.

"Shannon!" Postavila sa a rozbehla sa ku mne. Skočila mi okolo krku a plakala na rameno. "Vieš ako moc sme sa o teba všetci báli? Toto nám už nerob. A hlavne nie mne! Prosím!" Hladila som jej chrbát cez pletený sveter.

"Prepáč. Už ti to nikdy nespravím. Sľubujem." Zašepkala som.

"Láska..." .....