Bullying (POZASTAVENÉ)

11

Stál tam predomnou úplne bez pohnutia.. Bože, ja som to vážne povbedala..? "p-počkaj.. ty.. ma.. m-mil- nie, to nemôže byť pravda.. robíš si zo mňa iba srandu, však?" najskôr bol zmetený, no neskôr sa začal smiať. Sklonila som hlavu k zemi a pozerala na svoje ošúchané, staré tenisky. 

"Áno, robím si len srandu.. máš pravdu.." zamrmlala som a kopla do kamienka predomnou. "u-už musím ísť, maj sa." povedala som rýchlo, keď som si v diaľke všimla pochodujúcu Fúriu (Rossalie) a odičla. 

prišla som k bráničke a otvorila ju. pozrela som sa ešte do schránky a uvidela tam obálku na moje meno. Udivene somk na ňu pozrela a následne len podišla ku dverám a vošla dnu.. "Som domá!" zakričala som z chodby a vyzula sa. Vošla som do kuchyne a na stole som si všimla kyticu. 

"Koho to je?" ioýtala som sa mami, ktorá stla pri sporáku a niečo tam miešala. 

"to ti dnes pris.lo. Máš k tomu aj nejaký papierik, neboj sa nečítala sopm ho." usmiala sa na mňa 

"Keď si ho nečítala tak potom ako vieš že sú pre mňa? Možno že si niekoho očarila na ulici a tak ti poslal kvety." tamrkala som očami a mama sa na mne zasmiala. "Áno miláčik, to je možné asi tak ako že prasatá začnú lietať." zasmiala sa a pokračovala vo varení. pokrútila som nad ňou hlavou a pozrela na kyticu. Zobrala som si malý lístok do ruky a otvorila ho: Otvor si list zo schránky. :) -P

Kto je -P? Pokrčila som nad tým plecami a zobrala si list, ktorý som ešte pred tým položila na stôl a otvorila ho. 

Milá Shannon, na začiatok by som ťa chcel upozorniť, že tento list je anonymný, ale ty určite zistíš od koho je. Chcel by som ťa dnes pozvať na večeru. neboj sa, nie som žiaden zvrhlík, ktorý ťa nepozná a len tak pozýva na večeru.. Poznáš ma. Veľmi dobre ma poznáš. Prosím neodmietaj ma. Dnes o piatej ťa čakám pred reštauráciou Garden dream. So šatami si nerob problém.. Všetko som zariadil. Teším sa na teba, s Láskou tvoj Anonym.. 

To si zo mňa niekto uťahuje? Ak je toto len žar tak je nepodarený. Mňa že niekto pozval na večeru? A čo si mám akože obliecť?! "Cŕŕŕn." z premýšľania ma vytrhol zvonček. "idem tam." mama len prikývla a ja som sa pobrala na chodbu a otvorila dvere. 

"Shannon Riverová?" opýtal sa ma pohľadný, mladý poslíček vo dverách. prikývla som. "tu mi to prosím podpíšte." podal mi papier a ukázal miestona podpis. podpísala som sa a on mi podal veľkú krabicu. "nech sa páči, pekný deň prajem. oslnivo sa usmial a odišiel. 

ä"Pekný deň." zamrmlala som si už iba sama pre seba a vošla naspäť dnu. nohou som zavrela dvere a vošla znovu do kuchyne. 

"Kto to bol?" opýtala sa mam mama a pozrela na mňa. "Ále, čo to máš? dneska ťa nejak moc obdaruvávajú." zasmiala sa. ignorovala som jej poznámku a otvorila krabicu. Bol v nej lis a pod ním nejaká látka. Ďalší list? otvorila som ho: 

Ako som ti hovoril, so šatami si nerob starosti. Tieto šaty som ti vybral sám a s láskou. Prosím obleč si ich dnes. máš tam k nim aj topánky. Teším sa na teba, s Láskou tvoj Anonym..

list som položila vedľa seba a pomaly a opatrne vybrala z krabice krásne červené šaty na ramienka. vzadu boli predížené a v predu do polky stehien. Vyzerali úžasne. položila som ich na list a vybrala nádherné lodičky. Boli červenej farby, tak isto ako aj šaty. Boly matné. Nemôžem tomu uveriť.. 

"Tie su prekrásne." započula som zasnený hlas mojej mami vedľa seba. Normálne som zabudla na okolitý svet. Potriasla som hlavou a pozrela na ňu. Držala v rukách tie šaty a prezerala si ich. "Pôjdeš tam?" odvrátila zrak od šiat a presmerovala ho na mňa. 

"Ja neviem, ale asi áno." mierne som sa usmiala.

--------------

Vyšla som zo sprchy a poutierala som sa poriadne uterákom. Natrela som sa celá telovým mliekom a vošla do izby. Obliekla som si šaty od "Anonyma" a obula si aj topánky. Učesala som si vlasy a spravila si drdol. Požičala som si pár maminich šminiek a namaľovala som sa. Vyšla som z izby -skoro som sa zabila na tých opetkoch- a podišla k mame. 

"Páni, ty vyzeráš úžasne." pochválila ma. Ďakovne som sa na ňu usmiala a dala jej pusu na líce. 

"Tak ja idem mami. Drž palce." zasmiala som sa a ona so mnou. "Neboj budem."  

------------

Už som sa blížila ku reštaurácií, keĎ som v diaľke zbadala v diaľke Petra. Usmiala som sa sama pre seba a podišla k nemu bližšie. Pozrel na mňa s otvorenou pusou. "Pánii, vyzeráš prekrásne." usmial sa a objal ma okolo pásu. Natiahla som sa k  nemu a pobozkala ho na líčko. Celý sčervenal. "Začo?"

"Za šaty," dala som mu pusu na druhé líčko, "a za Topánky." usmiala som sa keď som videla aký je celý červený. 

"NIE je zač." usmial sa. Otvoril mi dvere a za pás ma mierne potlačil dnu. 

"Dobrý deň. ako vám pomôžem?" opítala sa mladá čašníčka. 

"Mám tu rezerváciu na meno Peter Weiss." (nepametám si či som písala jeho priezvisko no teraz bude mať takéto. :))

"Áno, samozrejme, poďte za mnou." 

Povedala som že nepridám čať ale tak no keďže vás tak ľôbim tak ju tu máte. je krátka no nepíše sa mi to na pc dobre.. Prepášte mi to. Prosím komenty aote.. :) Dúfam že sa vám šať aspoňtrošku páčila lebo mne nie. :D