Bullying (POZASTAVENÉ)

7

Vošla som do domu a obal s gyitarou som položila na zem. Vyzila som si topánky. Z kuchyne som počula šum a hlasy. Vkročila som dnu a uvidela Justin s mojou mamou. Skrčila som obočie. Čo tu robí? "Ehm.." Falošne som si odkašlala a oni ku mne hneď strhli pohľady. "Ahojte. Čo tu robíš Justin?" Pozrela som naňho a nadvyhla obočie.

Doučovanie skončilo.. Tak čo tu robí? Nie žeby mi o vadilo, práve že naopak ale...

"Ja.. no.." Nedopovedal a moja mama ho prerušila.

"Justin ti prišiel niečo povedať. A kde si bola ty? A čo to máš v ruke?" Justin sa nervózne poškrabal na zátylku a pozeral na stôl.

"Aha.. Ja som bola hrať pred fontánou. Toto je výsledok." Usmiala som sa a položila peniaze na stôl. Mama ich chytila do ruky a obzerala. Po chvíľke obdivovania ich položila a silno ma objala.

"Ďakujem zlatíčko." Zamrmlala a pustila ma. Dala mi pusu na líce a vrátila sa ku stolu. "A čo je to drúhé v tvojej ruke?" Ukázala na vizitku.

"Á... toto? To.. je.. vizitka jedneho pána, ktorý ma počul spievať. Povedal že sa volá, nejaký.. James Crow či ako to.." Justin ma prerušil.

"James Crow? Ten manadžér ktorý propaguje Demi Lovato a Miley cyrus? Robíš si srsndu?" Celý sa rozhorčil až sa postavil zo stoličky.

"Hlavne sa ukľúdni Justin. Áno ten. Povedal mi že by ma vedel dostať do showbiznisu s jeho pomocou."

"To je geni-" prerušila som mamu v rozprávaní. "No ja som to odmietla." Justin sa začal dusiť vodou ktorú práve pil a začal silno kašlať.

"Zbl-bláznila si sa?" Cez kašel sa snažil rozprávať. Podišla som k nemu a začala ho búchať po cebáte.

"Miláčik, prečo si to odmietla? Naskytla sa ti neuveriteľná príležitosť. Prečo?" Pozrela na mňa mama.

"Nemôžem odísť. Nemôžem ťa tu predsa nechať len tak. Potrebuješ moju pimoc. Radšej budem tu akoby som mala byť zavretá niekde v štúdiu alebo tak. A veľmi dobre vieš že sa nemáš namáhať s treba ti pomáhať takže je jasné že ťa tu nenechám. A už to prosím neriešte. Ja som sa tak rozhodla." Povedala som skôr ako stihli vôbec protestovať.

"Ja nechcem aby si tak veľkú šancu premrhala kvoli mne. Mohlo ti to zlepšiť život.. Nerozmyslíš si to ešte?" Postavila sa a chytila ma za ramená.

Povzdychla som si a pozrela jej do očí. "Ešte neviem mami. Povedala som mu že nie a on mi dal tú vizitku že nech si to ešte premyslím a poprípade budem súhlasiť tak mu mám zavolať." Jemne som sa usmiala. Mama jemne prikývla a pobozkala ma na čelo.

"Pouvažuj nad týmý zašepkala v blízkosti mojej tváre a usmiala sa. Prikývla som a pozrela na Justina.

"Chcel si sa rozprávať?" Založila som si vlasy za ucho. Prikývol a podišiel ku mne.

"Môžeme osamote?" Ukázal rukou na schody a následne si znova vrátil ruku do vrecka na nohaviciach.

Prikývla som a podišla ku schodom. Vyšlapala som ich hore s Justinom za chrbtom a zavreli sme sa v izbe.

Sadla som si na posteľ a pozrela na Justina. Nervózne si hrýzol peru a pozeral všade možne len nie na mňa. "Justin čo sa deje?"

"Ja s tebou ale nechcem byť.. Nemilujem ťa prepáč." Zašepkal. Nechápala som ho.

"Čože? O čo to hovoríš?" Zmráštila som obočie a postavila som sa.

"No.. ako by som to povedal.. Ja som ťa počul keď si sa rozprávala s Petrom." Zamrmlal a ja som celá stuhla.

Krv v mojich žilách sa doslova zastavila a ja som bola ako z kameňa. Ako to že nás počul? To nás špehoval? Počul aj to že.. Och Bože..

"Pozri, ja ti to vysvetlím-" nenechal ma dohovoriť a skočil mi do reči.

"Ja ťa nemilujem. Len pred nedávnom som ťa začal mať síce rád ale len ako kamarát alebo ako známy ale nie ako 'pristeľ'." Slovo pristeľ povedal dôrazne.

"Ja... Ono to nie je ako si myslíš. Ja som to Petrovi povedala len aby už s tým prestal. Pýtal sa ma na to snáď stokrát a už mi to liezlo na nervy tak som povedala hento aby stíchol. Neber to nijak osobne." Falošne som sa usmiala. 'Vieš že klameš samu seba!' Zakričalo svedomie no snažila som sa ho v sebe potlačiť a ignorovať..

"Uf tak to mi odľahlo. Už som si myslel že ty ma miluješ." Začal sa smiať a aby to nebolo podozrivé tak som sa začala smiaž aj ja..

Prepáčte že je neskoro a úplne oničom a myslím že aj krátka ale.. Je napísana asi za pol až trištvrte hoďku takže berte ohľady prosím. :)) časť venujem jednej spisovateľke ktorej môžete poďakovať že vôbec teraz je časť lebo mi písala nech ju pridámy :) však ty vieš;) ľubkám vás :*