Bullying (POZASTAVENÉ)

8

Si len známa, známa, známa.. Stále sa mi to prehrávali vbhlave. Čo som si vôbec mohla myslieť? Že budeme spolu tvoriť šťastný párik a nakoniec skončilme ako manželia s domčekom na vidieku a troma ďeťki pobehujúcimi okolo a psom? Viacej pravdepodobné je že v om domčeku skončím ja ale nie s manželom a deťmi ale 72-ma mačkami a v húpacom kresle so štrikovacím košíkom.

Pokrútila som hlavou a zahnala nezmyseľné myšlienky. Prečo premýšľam nad týmto a nie nad-

"Slečna Riverová, prečo nedávate pozor?!" Presne o tomto hovorím. Celý deň premýšľam nad tým a nie nad školou.

"Prepáčte paní Woodsová, už sa to nestane." Zamrmlala som a začala sa venovať jej zaujímavému výkladu.

Zrazu mi na lavici pristál papierik. Poobzerala som sa okolo aby som zistila kto to hodil no všetci sedeli a pozorne počúvali paní Woodsovú. Pozrela som sa znovu na papierik a roztvorila ho:

'Čo s tebou je?-JB'

Ach keby si ty len vedel.. Pomyslela som si. Zobrala som si pero a začala písať:

'To nič.. Nechaj tak.' Poskladala som papierik a hodila mu ho.

Po zbytok hodiny som si kreslila do zošita a čakala kým zazvoní.

-----

Vyšla som z budovi a pred ňou som zbadala čierne BMW. Ešte som ho tu nevidela. Pokrčila som plecami a išla na cestu domov.

Zrazu ma niekto chytil za ruku. Otočila som sa tam a zbadaka svojho otca. Vytrhla dom mu svoju ruku zo zovretia. "Čo máš za problém Shannon?" Zdvyhol obočie. "Chceš aby sa opakovala situácia? Ja dom za tebou prišiel aby som ti povedal že tvoj minulý výstup som prekusol a rozhodol som sa ti dať tie peňiaze a ty sa znova chováš tak isto? Ty sa nikdy nepoučíš.." Pokrútil hlavou.

"Ale.. prepáč. Mrzí ma ako som sa k tebe správala. Nemala som sa tak zachovať k vlastnémi otcovi a veľmi ma to mrzí." Zamrmlala som a pozrela sa na svoje tenisky..

"Máš to odpustené ale nech sa to už neopakuje. Tu v tejto obálke su potrebné peniaze. Odkáž tvojej matke že odlietam preč takže tu najbližší mesiac nebudem takže nech potom nechodí za mnou do firmy pre ďalšie." Povedal vážne. "Teraz musím ísť na stretnutie. Maj sa Shannon." Povedal a otočil sa. Nečakal na moju odpoveď a odišiel..

"Shannon?" Počula som Justinov hlas. Otočila som sa za ním.

"Oh.. ahoj Justin." Milo (falošne) som sa usmiala a založila si vlasy za ucho.

"Nechceš hodiť domov?" Ukázal na svoje auto. Chcela som prikývnuť keď k nám zrazu prišlo najpopulárnejšie dievča na škole. Rossalie Hillts. Hneď ako ma zbadala s nechuťou prevrátila oči a nacapila sa na Justina.

"Miláčik, môžeš ma prosím ťa hodiť domov?" Odula spodnú peru a svojim dlhým nechtom mu prechádzala po hrudi.

"Jasné nasadaj." Ukázal na auto. Ona si hneď nastúpila na miesto spolujazdca a on na miesto vodiča.

"Sorry Shannon. Nemôžem ti robiť taxikára. Čau." Povedal otrávene a vicúvaval z parkoviska. Rossalie mi zamávala a poslala vzdušnú pusu. Nezabudla sa zlomyselne usmiať. Videla som ako dala Justinovi ruku na koleno. Potlačila som chuť kričať a plakať a vydala sa na cestu k autobusu. Prišla som na zastávku presne keď aj autobus a rovno nastúpila.

---

Vystúpila som z autobusu a pomaly kráčala chodníkom domov. V cele ulici bolo ticho a boli počuť iba moje kroky.. Keď som bola pri dome odomkla som bránku a následne vchodové dvere.

"Mami?" Zakričala som. Nič sa neozvalo. Pochytila ma mierna panika. Vyzula som sa a tašku som položila na zem. Vošla som do kuchyne a zbadala mamu ležať na zemi. Spustili sa mi slzy a eýchlo ku nej pribehla.

Začala som ju jemne dfackovať a preberať no nič nepomohlo.. Vybrala som si telefón a zavolala záchranku. Povedali že sú hneď tu.

Sedím pred jej izbou a čakám na doktora. Dávajú jej práve infúziu a vraj tǎ nesmiem byť. Nepochopila som preč, však je to len infúzia no radšej som to neriešila..

Otvorili sa dvere a z izby vyšiel lekár a následne aj sestričky. Postavila som sa a celá roztrasená a uplakaná sa postavila pred doktora Blua. "Ako je na tom? Čo sa jej vlastne stalo?" Chrlila som otázku za otázkou a nedočkavo a vystresovane čakala na odpovede..

"Slečna Riverová, viete že vaša mama má problémy so srdcom. U ľudí s týmto ochorením sa po čase stáva že srdce občasne dostane skrat.. Teraz sme to stihli ešte zachrániť to nesľubujem vám že sa to nabudúce podarí. Necháme si ju tu na pozorovaní." Odmlčal sa a nechal ma si všetko spracovať čo povedal. Bolo to veľa informácií naraz..

"Môžem ísť za ňou, prosím?" Žmolila som si koniec rukávu z pleteného svetra..

"Teraz spí, ale prídite zajtra. Teraz si chodze domov oddýchnuť a pospať. Je toho na vás veľa." Pohladil ma jemne po pleci a následne odišiel. Zhlboka som sa nadýchla a kráčala po chodbe domov.

Ráno som sa zobudila na otrasný zvuk budíka. Vypla som ho a vošla do kúpeľˇne. Osprchovala som sa a následne v izbe obliekla.

Vošla som do budovy školy a hneď mi do oka padol Justin s Rossalie a jej jazykom až niekde v žalúdku. Znova som sa snažila potlačiť plač a kráčala ďalej. Čo na nej vidí? Veď je len... pekná, bohatá, má chudé nohy, krásne vlasy, drahé auto a dom ako palác. Dobre už asi viem..

Vyberala som si učebnice keď mi zrazu niekto zavrel skrinku a kopol do kolena. Bolo to to koleno na ktoré som minule spadla. Zasyčala som od bolesti a pozrela sa na danú neznámu osobu.

Stála tam Rossalie spolu s Justinom. "Ježiši prepáč.. Ja som nechcela." Nechutne sa zasmiala a Justin s ňou. Pozrela som naňho a neveriacky pokrútila hlavou. Zozbierala som si všetky knihy zo zeme a obišla ich.

Takže, máte novú časť. Je krátka ale snáď sa vám páči. :)