Deň odpojenia

354 35 3
                                    

Calum POV.
Dnes ju odpájajú. Ešte ležím na hoteli. Až okolo 10 sa tam vyberieme. Odpojiť ju idú až o 2 poobede. A je 8:25, čiže mám ešte do 10 dosť času. Ashton tu behá s dvomi copmi a michael ho naháňa s lakom na vlasy s trblietkami. Vyzerá to dosť komicky. Lukey ich fotil na snap. Ja som ich nečinne pozoroval a smial sa na nich. Som strašne spotený. Idem do sprchy.

,,Idem sa osprchovať." povedal som chalanom a vošiel do kúpeľne. Vyzliekol som sa. Premýšľal som nad Claire. Škoda že som nemal tu možnosť ju spoznať viac. Je veľmi zlaté dievča. A silný bojovník. Ale každý raz musí dobojovat. Tepla voda mi stekala po chrbte. Vmasiroval som si šampón do vlasov a následne ho zmyl. Potom som to isté spravil aj s sprchovym gelom. Ponoril som sa do myšlienok o nej. Asi som sa zamiloval do mŕtveho človeka...
Obliekol som si vieme skinny jeans a nirvana tričko. Na oči dal ray ban okuliare. Obul si biele vans. V aute sme čakali ešte 15 minút na antona lebo si musel umyť vlasy, koli Michaelovi. V nemocnici sme boli o pol 11. Už tam boli jej rodičia a kamaráti. Museli sme počkať ako posledný. Ja som k nej išiel ako posledný. Ako úplne posledný. Je tak krásna. Vyzerá ako by len spala. Ako by sa mala čo chvíľu prebudiť. Ale už všetci vieme že to tak není. Ostal som pri nej až do doby odpajania. Potom ma poslali za sklo k ostatným.

Claire POV.
Je tu krásne. Plávam v jazere. Ponaram sa a plávam až k dnu. Nemusím ani dýchať. Je tu pod hladinou krásne. Toľko rýb. Ponaram sa k malej jaskyni. Vnútri je plná zelených drahokamou na stenách. Sú trošku priesvitné. Farbou pripomínajú skôr tyrkysovu ako zelenú. Na dne je biely piesok. Pomaly mi dochádza dych. Aj keď neviem prečo ale potrebujem sa nadýchnuť. Však som mŕtva tak prečo prečo. Zrazu mi začne strašne pípať v ušiach. Dusím sa vodou. Zaplavuje mi celé pľúca. Ale prečo. Potrebujem sa nadýchnuť. Pokúsim sa vyplávať ale tesne pri hladine to už nevydržím....
Zahmlelo sa mi. Vidím rozmazane. Ale som niekde úplne inde. Okolo mňa pobehujú ľudia v modrých plášťoch. Ten prístroj co pipal. Už nepipa. Zadržiaval dych ale už nevladzem. Snažím sa nadýchnuť ale nejde to. Vôbec sa mi to nedarí. Myslela som si ze som uz davno mŕtva no až teraz umieram. Už som na pokraji síl. Orgány sa neprekrvuju. Nevladem to vydržať cítim ako chabnem...

Viem ze dlho nebola časť... Ale vôbec som na to nemala čas. Dúfam, že sa páčilo...
*pinkunicornforever

Lost DreamWhere stories live. Discover now