Lost Dream

Claire budeš nám chýbať?

Otváram oči. Kde to vlastne som. Rýchlosťou svetla vstanem. Rozbehnem sa. Ani nevnímam kam bežím. Zbadám Caluma. Bežím k nemu. Som už len kúsok od neho. No však nejako si neuvedomím, že medzi mnou a ním sa nachádza sklo. Nárazím. Podlomia sa mi nohy. Padám. Ležím na studenej zemi ako obarená. Dívam sa na ten dokonalí biely strop, ktorý sa nachádza nad mojou hlavou. Ani jedna škvrna. Tá biela ma začína hnevať. Snohobiely strop sa len tak nadomnou vznáša, akoby nič. Mám chuť mu jednu streliť.
Z ničoho nič cítim cudzie ruky ako ma chytajú do náručia. Krásne ta osoba vonia. A má ešte krajšie hnedé oči. Je to Cal. Calum Hood ma drží v náručí. Toto je sen. Ja tomu nemôžem uveriť. Toto nie je pravda. Nie nemôže to byť reálne.

,,Ty žiješ!" povie Cal. Slza mu tečie po líci. Calum Hood ma drží v náručí a plače kôli mne, kôli dievčaťu, ktoré vôbec nepozná.

,,A ty si Calum Hood z 5SoS??!" povedala som si len tak pre seba.

,,Claire, vieš ako som sa o teba bál?" on sa o mňa bál? To nie je možné. Utrela som mu stekajúcu slzu z líca. Aj keď plače je prekrásny. Dokonalý mr. Hood.

,,Ty si to nevieš ani predstaviť." dodal. Pobozkal ma na čelo. A vtom do izby vletel doktor s keď ma zbadal spadli mu všetky papiere na zem.

,,Prosím pán Hood položte slečnu Jenkins na vozík, aby ju mohla sestrička zaviesť ku mne do ordinácie. Ďakujem." ako povedal doktor tak aj Cal urobil.

Sestrička ma viezla tým bielym bludiskom do ordinácie. Toľko bielej. Všetko bolo biele. Každá chodba vyzerala tak isto. Podľa mňa sa aj ta sestrička pravidelne stráca v tej spleti bielych chodieb. Prešli sme ešte 6 rovnakých chodieb a potom vošli do jedných otvorených dverí. Doktor tam už sedel. Bolo vidno, že je nervózny. Na čele mu naskočila žila. Čítal si nejaké papiere s mojím menom na obálke pri papieroch.

,,Takže slečna Jenkins, prekonali ste ťažký vírus typu KVD179 (Nič iné ma nenapadlo ). Je to vírus, ktorý rozožiera telo zvnútra. Mali ste 0.01% šancu, že sa prebudite. No vy ste..." nedokončil. Nasilu preglgol a pozrel sa na mňa so strachom v očiach.

,,Áno viem." prerušila som trápne ticho.

,,Dáme vám spraviť pár vyšetrení a potom vás prepustime." Bolo na ňom vidno, že sa ma bojí a chce aby som co najrýchlejšie odišla z jeho zodpovednosti.

Sestrička ma zaviedla na izbu. Povedala že si mám pospať. Posluchla som ju a pustila sa do ríše snov.

***Dream***
Očami ma prepaloval. Pomaly ma bozkával na krku a postupoval ku klúčnej kosti, kde zanechal jemný cucfľak. Potom sa presunul k mojím perám. Surovo zo mňa strhol šaty. Odopol podprsenku. A s nohavičkami spravil to čo zo šatami. Bála som sa ho a to veľmi. Stála som tam pred ním nahá. On mal len boxerky. Ktoré si pomaly dával dole. Potom do mňa surovo vrazil až po koreň
***The End***
Zobudila som sa celá spotená. Cal ma držal za ruku a upokojoval ma. Keby len vedel co sa mi o ňom snívalo.

,,Claire už je to dobré. Neboj dom tu pri tebe. Bol to len sen." upokojoval ma ale moc to nepomahalo. Keď som si predstavila, že by sa to mohlo reálne stáť spustili sa ešte viac slzy. Bála som sa. No neviem presne čoho.

----------------------
Sedeli okolo mňa všetci štyria. Calum bol hneď vedľa mňa a držal ma za ruku.

,,Claire sme tu pre to aby sme ti niečo oznámili. Odchádzame na turné do Európy," zosmutnela som keď to Ashton povedal, ,,no a ty ideš s nami. Všetko sme už dohodli. Tvoju rodičia súhlasili. Vyrazíme už túto sobotu." oni si ma berú na turné. To nie je možné tak to fakt nie.