***Calum POV.***
Čo ju to do pekla napadlo. Je ona vôbec normálna. Našťastie žije. Keby zomrela nikdy by som si to neodpustil. Z vane sme ju vytiahli a obviazali jej ruku a nechali ju spať. Claire, keby si len vedela ako ťa milujem a to ťa dlho nepoznám. Nikdy nechcem o teba prísť, nikdy.
Sedím u nej na izbe a dívam sa ako spí. Dnes máme koncert. Ale určite ju po včerajšku nenecháme samú. Pôjde tam s nami. Viem ako ju musí to s Alexom bolieť. No každý deň niekto zomrie a narodí sa. Je to kolobeh života. Strata blízkej osoby bolí, ale treba vedieť, že keby nikto nezomieral tak by sme sa premnožili a zomierali všetci naraz. A to by bolo kruté. Začala sa mrviť v posteli. Rýchlo som k nej priskočil a chytil ju za ruku. Keď ma zbadala začala plakať. Rýchlo vytrhla svoju ruku z tej mojej a čo najďalej sa odo mňa odsunula. Nechápal som tomu.
,,Claire?" spýtal som sa opatrne.
,,Nehovor na mňa!" skríkola po mne cez vzliky. Nechápal som tomu. Prečo tak vyvádza.
,,Čo to s tebou je?" opatrne som sa k nej priblížil a pohladkal ju po líci. Na čo sa na mňa len škaredo pozrela a dotiahla sa úplne na kraj postele.
,,Nič so mnou nie je. To všetko ty. Si fakt taký slepý, že nevidíš ako mi veľmi ubližuješ." nemo som na ňu pozeral s pootvorenými ústami.
,,Čo som urobil?" vykoktal som zo seba po chvíľke ticha.
Utrpela si slzy a spustila: ,,Calum ja som ťa videla, nehovor, že o ničom nevieš." Začala silno plakať a ja som tomu stále nerozumel.
,,Čo si videla?" vyšlo zo mňa.
,,Videla som ťa s tou babou." zhlboka sa nadýchla a utrela si slzy. Až potom mi to došlo. Erica. Ešte stále som to medzi nami neskončil. Je mi to veľmi ľúto.
,,Prepáč." povedal som opatrne a podišiel k nej. Jemne som ju pobozkal. No ona má od seba odtiahla a zhnusene sa na mňa pozrela.
,,Calum daj tomu to čas." po dopovedaní vety jej znova začali tiecť slzy. Nemohol som sa na ňu ani pozrieť. Bolelo ma, že to plače kôli mne. Čo ak sa chcela kôli mne aj zabiť. Postavil som sa a vyšiel z izby nezabudol som poriadne tresknúť dverami. Zviezol som sa po dverách dole. Počul som ako plače. A to všetko len kôli mne. Nenávidím sa. Ihneď musím zavolať Erice a povedať, že je koniec. Chudátko Claire. Nezaslúžim si ju.
Viem viem. Je to krátke. Ale stále som chorá a ledva ležim. Ale dúfam, že sa časť páči. Votes&Comments potešia.
-Lxx
YOU ARE READING
Lost Dream
Fanfiction16 ročnému dievčaťu menom Clarie zistia nevyliečitelnú chorobu. Zostávajú jej len 2 mesiace života. Jej rodina robí všetko pre to aby ju zachránili. Kamarátom to ani nepovedala. Môže mať jej príbeh šťastný koniec?
