Bunny [GgukV; TR]

8.

,,Kto je Baekhyun?" spýtal sa Taehyung so zvedavosťou a po niekoľkých sekundách, keď sa zdalo, že nikto neodpovie na jeho otázku, si všimol napätosť situácie. Atmosféra bola plná emócií, dalo by sa povedať, že plná negatívnych emócií voči sebe navzájom. Možno Baekhyun nebol niekto, komu by Taehyung mal dôverovať. Tento hrejivý pocit na myšlienky vyžarujúce z Baekhyuna sa čoskoro premenil v obyčajnú nenávisť. Ak Jin nenávidel Baekhyuna, potom by ho mal nenávidieť aj Taehyung. 

Suga odtiahol Taehyunga k dverám, plecia mal stále sklopené a pokúšal sa držať. Taehyung bol dosť unavený z toho, že ho niekto vláčil a predpokladal, že to bude vždy, kde kamkoľvek príde. Na druhú stranu ale vedel, že teraz nebol čas bojovať za jeho spravodlivosť. Aj keby veľmi ocenil, ak by sa skôr či neskôr dočkal nejakej tej spravodlivosti.

,,Čo sa deje?" spýtal sa Taehyung a zápästie ho už začalo bolieť od Sugovho tvrdého zovretia, čo spôsobovalo, že jeho koža na to nepríjemne reagovala. Pod bledými prstami sa objavila červená značka. To bolo ale najmenej z jeho neustálych problémov. 

,,Buď ticho. Musím ťa dostať späť k Jeonovi. Nie si tu v bezpečí a tým, čo mi predtým povedal, mi dal jasne najavo, že sa ti nesmie skríviť ani vlások," Suga takmer prskol, potlačil Taehyunga na sedadlo spolujazdca, potom prešiel na druhú stranu a posadil sa na miesto vodiča. Taehyung mal Sugu rád, stál sa jeho obľúbencom v skupine, s ktorým sa zatiaľ stretol. Páčilo sa mu, ako bol v takýchto situáciách úprimný a pravdivý. Jediná vec, ktorá sa mu nepáčila, bola jeho vernosť voči jeho vodcovi. Vyzeralo to, že sa mladík potrebuje každú chvíľu zabávať a možno by mu jedného dňa mohol tú zábavu aj dopriať. 

,,A čo ostatní?" spýtal sa Taehyung nervózne, hral sa s rukávom. Nechcel, aby na neho Suga kričal. Do tej doby mal celkom pekný deň. Suga vyzeral, že ho tá otázka nezaujíma, jeho divoké oči sústredil na cestu, dokonca aj jeho štíhla postava sa snažila pôsobiť divoko. Jeho oči robili prácu zaňho.

Keď odchádzali, v chladnom vzduchu sa ozvalo niekoľko výstrelov zo zbraní, pričom Taehyungovi vstali všetky chĺpky.

,,Sú v poriadku, ver mi."

Suga odviedol Taehyunga späť na ich základňu. Prešiel prostými chodbami a zamieril naspäť do Jeonovej izby. So škrípaním otvoril dvere a uvidel Jeona presne tam, kde bol, keď odchádzali. Ako keby nepohol ani svalom.

,,Prečo ste sa vrátili tak skoro?" spýtal sa Jeongguk, otočil sa na stoličke, ktorá mala na spodnej časti kolieska. Kolieska sa otočili a jeho telo sa stočilo, pričom bolo prítomné aj jeho správanie.

,,Narazili sme na Baekhyuna a jeho gang, preto som sa rozhodol priviesť Vho späť, aby som od teba nedostal kopanec," zachichotal sa Suga a potom postrčil Taehyunga dovnútra miestnosti. 

,,Veľmi vtipné, ale Suga. Nedotýkaj sa môjho rukojemníka, dobre?" Jeongguk sa jemne, mierne pokrivene usmial, potom ochranne obmotal ruku okolo Taehyunga, ktorý sa zdal byť celý stuhnutý. Tieto ruky mali, pravdepodobne, rozdrvené kostičky alebo čo. Taehyungovou mysľou prebehlo len to, koľkokrát ho Jeongguk mohol zabiť iba rukami. 

,,Mmmm, čokoľvek čo povieš, Jeon," Suga vztýčil prsty do tvaru zbrane, než vypadol z miestnosti a jemne za sebou zatvoril dvere, aby nevydal hlasný hluk.