Bunny [GgukV; TR]

28.

Taehyung sa hmýril v posteľných obliečkach a bolel ho chrbát, keď sa pohol istým smerom. Všimol si osobu, ktorá sa obliekala do čiernej bundy a čiernych úzkych džínsov, aké objímali jeho atraktívne hrubé stehná.

„Kookie?" zvolal Taehyung unavene, jeho hlas bol očividne zachrípnutý z predchádzajúcich činov. Tieto činy mohli alebo nemuseli spôsobiť, že bol hlasnejší než zvyčajne.

Jeongguk švihol hlavou na chlapca, ktorý zvolal jeho meno. Rýchlo k nemu podišiel, zapol si opasok a potom si kľakol do úrovne očí, a pozrel sa mu do očí nežným pohľadom.

„Mhm?" zamrmlal Jeongguk, jeho oči cestovali po zahalenom tele druhého mladíka a olizol si svoje suché pery.

„Kam ideš?" Taehyungg nakukol, zdalo sa, že sa Jeongguk prebral z tranzu, ktorý ho ovládol. Taehyungovo telo nebolo niečo, na čo by ste sa mohli nepozerať.

„Na misiu," Jeongguk sa naňho jemne usmial.

„Ešte jednu? Prečo dnes? Nemôžeš si vziať deň voľna?" sťažoval sa Taehyung a potiahol mladíka za rukáv, čo spôsobilo, že mu posteľná prikrývka skĺzla z hrude a odhalila fialové a červené škvrny na jeho bledej osvetlenej pokožke, ktorá sa leskla v rannom slnku.

„Je to jednoduché, zlatko," Jeongguk sa zachichotal, „okrem toho by si aj tak mal vstávať, je neskoro."

„Je päť hodín ráno, si blázon," Taehyung zastonal, ale teplé ruky, ktoré zodvihli jeho krehkú kostru z matraca, zmenili jeho názor na ranné vstávanie.

Jeongguk sa rýchlo nadýchol, ten pohľad spôsobil, že sa nedokázal sústrediť, jeho hormóny chceli, aby skočil na mladíka pod ním, ale vedel, že Taehyung dnes s najväčšou pravdepodobnosťou cítil bolesť.

„Bolí ťa to?" zamrmlal Jeongguk a potom prešiel k zásuvku po veľké tričko, ktoré bolo jeho vlastné. Bola to veľká modrá košeľa, v ktorej by podľa neho Taehyung vyzeral roztomilo.

„Mhm," zamumlal Taehyung, keď mu Jeongguk podal tričko. Taehyung si ho navliekol na plecia, bola mu dlhá takmer po kolená, visela mu cez plecia a zvýrazňovala jeho štíhly krk a hruď.

„Prepáč," Jeongguk si odfrkol a ukázal svoje nádherné zajačia zuby, ktoré boli také veľké a svetlé, že takmer oslepili druhého mladíka.

„Vyzeráš hlúpo," Taehyung sa usmial a potom sa zviechal naspäť na našuchorený matrac, ktorý poskakoval kvôli jeho drobnému telu hore a dole, až pokým sa nezastavil.

„Takže nemôžem ísť?"

„Nie, nevieš ani chodiť, ako by si utekal, ak by ťa napadli."

„Mohol by si ma odniesť."

„Nie."

„Ale áno."

„Nie."

„Ak by som mal zlomené obe nohy alebo a ak by mi niekto držal pištoľ pri hlave, neurobil by si to?" dráždil ho Taehyung a našpúlil spodnú peru. Naozaj nechcel, aby Jeongguk odišiel, preto sa ho snažil zdržovať čo najviac to šlo.

„Iba ak by nastala presne tá situácia."

Zdá sa, že Taehyung bol s touto odpoveďou spokojný.

„Fajn, tak sa teda maj!" zaštebotal Taehyung.

Jeongguk nadvihol obočie, zamieril si to k dverám a poslednýkrát sa otočil.

„Ak som by som ťa mal citovať spred pár minút, nechcel si, aby som zostal?" uškrnul sa Jeongguk, očividne chlapca provokoval.

Taehyung zvráštil obočie a sledoval, ako mu Jeongguk poslal vzdušný bozk, na čo ho chytil a priložil si ho k svojej hrudi. Jeongguk odišiel z miestnosti, pričom Taehyung zanechal v rozrušenom neporiadku.

„Čo to so mnou robíš, Kook?"