Bunny [GgukV; TR]

4.

Taehyunga prebudil krik a hlasné kroky, ktoré sa šírili chodbou. Jeho cela sa mu zdala veľmi osamelá a bez zvuku, takže počul každé klepanie, každý tichý zvuk. To bolo všetko, na čo sa chcel v každom prípade zamerať, jemný zvuk možného spevu vtákov. Niečo iné ako výstrely zo zbraní a výkriky bolesti. Cez noc počul hukot a bolesť. Jeon zrejme prijal iného rukojemníka a zrejme ten ho nahneval.

Vedel, že sa v blízkej dobe nedostane z tohto miesta, malá, stiesnená, slabo osvetlená kocka postavená zo škvarových blokov, z ktorých sa môžete zblázniť len z ich obyčajného vzhľadu. Taehyung roztrasene stál a jeho telo sa zdalo, že sa chce zvinúť a scvrknúť, ale jeho zmýšľanie sa krivilo okolo tejto túžby. Kráčal k svetlu, jedinému zdroju svetla, diere, kde boli dvere.

Kým však stihol chytiť kľučku, sama sa stlačila. No nie sama od seba, ale rukou, ktorá nepatrila Taehyungovi, rukou, ktorá patrila niekomu inému. Dvere sa otvorili, na chvíľu Taehyunga oslepilo jasné svetlo. Bol príliš vystrašený, aby otvoril oči, príliš vystrašený, aby videl, kto je jeho záchranca.

Mal nechať oči zatvorené, pretože úprimne povedané, jeho záchranca bol...

Sám Jeon.

Jeonove tvrdé prsty sa zaryli do Taehyungovej ruky, keď ho ťahal cez neidentifikované miesto. Taehyung sa ani neobťažoval s bojom alebo sa vymaniť zo zovretia, ktoré mu Jeon poskytoval. Bál sa, ale nie natoľko, aby nerozprával.

„J-Jeon?"

Napriek tomu, že bol taký slabý a žalostný, mal tak žalostný hlas, stále si pripisoval zásluhy za to, že oslovil najnebezpečnejšieho muža, akého poznal.

„Mlč."

To bolo všetko, čo Jeon dokázal zo seba dostať.

,,Kam ideme?"

Taehyung pokračoval. Tentoraz, trochu menej nervózne, aj keď mu to muž zakázal, stále sa cítil lepšie, keď vyjadril svoju myseľ svojimi silnými slovami.

Jeon prestal kráčať, zastavil, čo spôsobilo, že mu Taehyung vrazil do chrbta a z pier mu uniklo malé zakňučanie. Cítil, že Jeon vtedy dokonca prestal dýchať.

A aj keď sa Jeon chcel na toho druhého otočiť a zakričať, nedokázal to. Len si zhlboka povzdychol.

„Misia. Budeš bez otázok. Rozumieš?"

,,Áno, pane."

„Nevolaj ma, pane."

Tento raz sa Jeon úplne otočil a vydal smerom k Taehyungovi s dávkou frustrácie. Skutočne mu liezol na nervy, ale nedokázal sa tak rozčúliť, pretože Taehyung bol v skupine nový.

,,D-dobre."

Jeon sa len pousmial a položil prst pod Taehyungovu bradu. Venoval mu pokrivený úškrn.