Bunny [GgukV; TR]

29.

Taehyung sa rozhodol zbaviť sa veľkej košele a obliecť si jednu z Jeonggukových bielych tričiek. Bolo to na ňom veľké, ale páčilo sa mu, že mu to nielen pripomínalo Jeongguka, ale voňalo to aj jeho kolínskou.

Taehyung sa túlal chodbou, väčšinou porozumel, kde všetko je, ale stále sa dokázal stratiť.

Nakukol cez dvere a zbadal halu. Určite sa niečo dialo. Členovia sa pripravovali na misiu. Taehyung si všimol Sugu stojaceho pri pulte, a tak podišiel bližšie.

„Ty krívaš – preboha!" Suga zvráštil obočie, zatiaľ čo sa Taehyung naňho porazene usmial. Taehyung bol príliš šťastný na to, aby sa staral o ľudí, ktorí by ho chceli súdiť.

„Vy dvaja–"

„Áno, pšt," Taehyung sa zachichotal, keď začali priťahoval pozornosť členov nablízku.

„A to je Jeonovo tričko, úprimne, vyzeral by si oveľa lepšie s mojím tričkom," vyhlásil a dotkol sa trička, ktoré Taehyung nosil.

„Nehovor také veci!" pokarhal ho Taehyung a udrel Sugu do hrude. Jeho myseľ smerovala k ďalšej otázke, na ktorú potreboval odpoveď.

„O čom je táto misia?" spýtal sa Taehyung so zvedavosťou.

„Je to dôležité, pravdepodobne to potrvá niekoľko dní, kvôli tomu sa balíme," povedal Suga pravdivo.

„Čo to kurva?! Jeon mi povedal, že to je jednoduché!" Taehyung zaťal zuby, bol viac vystrašený než naštvaný na mladého vodcu.

„Možno preto, že to Jeon bude viesť sám. Prakticky sa naňho už mesiace zameriavajú. Určite sa ho pokúsia zabiť," Suga vydýchol vzduch a nenávidel, ako tieto slová prinútili Taehyunga plakať.

„P-prečo mi to nepovedal?" zamrmlal Taehyung a dovolil, aby mu slzy tiekli po lícach. 

„Pretože práve len dostaneme balíček, žartoval som. Trochu sa uvoľni," Suga pokrčil plecami a pokrútil hlavou, akoby nemal poňatia. 

Taehyung to bral ako výzvu, aby vyfackal úbohého bledého muža viacerými spôsobmi a na niekoľko sekúnd naraz. Myslel si, že si to Suga zaslúžil za to, že ho bezdôvodne rozplakal.

„Ty sráč! Rozplakal si ma."

Všetka hlúposť prestala, keď sa za nimi objavila osoba. Okolo Taehuyngových bokov sa ovinuli jemné ruky, pričom pocítil nežný dych na ušnom lalôčiku, a potichu mu zašepkala:

„Prečo plačeš, babyboy?"