Bunny [GgukV; TR]

11.

Taehyung sa zobudil v pote, jeho pokožka bola horúca a chladný, rýchly záblesk studeného vzduchu upokojil jeho rozpálenú pokožku. Mal ďalšiu nočnú moru. Práve vtedy bol najviac vystrašený a čo ho rozrušilo ešte viac, bol hlasitý krik okolo cely. Ľudia veľa kričali, nech bol kdekoľvek, a on nevedel prečo.

Srdce mu od strachu kleslo, keď sa otvorili dvere od jeho cely, avšak bol to len Suga. V jednej ruke držal otvorený balík chipsov, v druhej nič. Balík bol poloprázdny a celkom zbytočný.

,,Poď, V. Jeongguk ťa chce vidieť. Som rád, že si hore, radšej znesiem karhanie, akoby som ťa mal zobudiť."

Taehyung trápne kráčal do izby lídra. Dnes bol ten deň, keď sa Jeongguka spýta otázky.

Jeongguk sedel za rovnakým stolom.

,,Prečo tak veľa pracuješ, Gguk?"

Tá prezývka mu ušla, ale Jeonggukovi to neprekážalo, našťastie pre Taehyunga. Jeongguk práve vzal papier a prečítal si ho, takmer ignoroval Taehyungovu prítomnosť.

,,Haló, zavolal si ma sem, nemáš dôvod ma ignorovať," zavrčal Taehyung a sadol si na posteľ. Posteľ potichu zavŕzgala a v izbe panovalo ticho.

,,Tú prácu treba urobiť, V."

Taehyung bol napätý, prečo ho Jeongguk nevolal jeho skutočným menom? Chystal sa ho zabiť? Hlavou sa mu prehnalo niekoľko myšlienok, že to až fyzicky bolelo.

,,Ospravedlňujem sa."

,,Sklapni."

Taehyung zvesil hlavu, to bolo ono. Možno by ho Jeongguk vykopol alebo bez váhania ho s ľahkosťou zabil.

Tu sa všetky tie domnienky naplnia, pomyslel si Taehyung.

Zrazu Jeongguk vstal od stola a podišiel k Taehyungovi, ktorý sa hrozne triasol.

,,Prečo sa bojíš?" Jeongguk pobavene zamrmlal, keď balansoval prstom pod chlapcovou bradou. Jeho oči sa presunuli k Taehyungovým perám. Pre neho to bolo inštinktívne.

Jeongguk naklonil hlavu a Taehyung už vedel, čo sa deje. Vedel, že bude ľutovať, ako sa dokonalý pár pier približuje k tým jeho vlastným? Áno. Ale bolo mu to jedno, akonáhle sa zdalo, že sa jeho telo roztápa, keď sa tenké pery stretli s tými jeho a jemne sa k sebe približovali.

Jeongguk rukou skĺzol z Taehyungovej brady k jeho pásu a pritiahol si ho bližšie.

Taehyung sa cítil ako tmel, tak zraniteľne, no zároveň taký živý v tom momente, ktorý trval dlho, maximálne dvadsať sekúnd. [Tmel je látka slúžiaca na spájanie alebo na vypĺňanie povrchových nerovností.]

Akonáhle sa odtiahli, jediné, na čo sa Taehyung zmohol, bolo:

,,Č-čo to do riti?"

©-irresistaeble
All rights reserved.