Bunny [GgukV; TR]

26.

Jeongguk chytil Taehyunga za ruku a pritlačil ho k stene, keď kráčali úzkou chodbou. Zamerali sa na ďalšiu kameru, ktorú potrebovali odhaliť. Po odkrytí kamier by z miesta ušli. Nepriatelia vedeli, že tam bola Jeonggukova skupina, len museli zostať skrytí.

Taehyung sa ponáhľal do ďalšieho rohu, Jeongguk znepokojene kričal a šepkal a snažil sa ho zavolať späť, ale Taehyung sa zdal byť príliš zaujatý, aby odhalil toto zariadenie. Odlepil pásku z nahrávky a hodil pásku na zem. Jemne dupol na pásku, takže sa prilepila k zemi.

Rýchlo vrátil kameru na miesto a bežal späť k Jeonggukovi, ktorý bol za bariérou, ktorú vytvoril z rozbitej steny. Taehyung sa za ním sklonil a zrazil sa s Jeonggukovou nohou. Jeongguk tlmil bolestné zakňučenie zahryznutím si do spodnej pery.

„Prisahám, keby si bol niekto iný," začal Jeongguk, držiac si nohu v bolestiach, ale rýchlo si ju striasol a vybral sa dolu chodbou, nie bez silného zovretia Taehyungovho zápästia, aby sa nestratil alebo neopustil ho. Možno bol pozadu so všetkým tým behaním, ktoré museli urobiť.

Jeongguk práve dostal upozornenie, že všetky kamery boli odkryté. Neskôr ich zozbierali a pokúsili sa urobiť lepší plán na prijímanie informácií.

Všetci sa dostali von z budovy. Zdalo sa, že sa všetci zoskupili a boli pripravení odísť z misie, čo aj urobili.

Suga, späť na základni, sa rozhodol, že najlepšie bude dať Taehyungovi prehliadku samotnej základne. Jeongguk utiekol niekam na základňu a šiel robiť niečo iné s časom navyše. Zatiaľ čo Suga, Jimin a Taehyung obchádzali základňu.

„Toto je hlavná miestnosť, hovoríme tomu predsieň. Je to miesto, kde sa každý rád porozpráva alebo si dá ráno kávu, jednoduchá miestnosť," povedal Suga Taehyungovi. Len trochu poukazoval miestnosť, zatiaľ čo Jimin sa zdal byť z toho oveľa viac nadšený v porovnaní so Sugou. Svojím zubatým úškrnom vydával jasnú, žiarivú atmosféru.

„Káva je naozaj dobrá, mal by ste ju niekedy vyskúšať a vziať si so mnou," než sa dvaja starší muži pohli na nové miesto, Jimin nadhodil prihlúpy úsmev. Taehyung ho, samozrejme, nasledoval ako stratené šteniatko a jeho malé nôžky za nimi klepali.

„Na tejto chodbe sú izby pre členov. Je tu veľa členov, takže je potrebných veľa miestností," vysvetlil Suga, ukázal na chodbu a kráčal po chodbe do inej miestnosti.

„Niekedy sa vykradnem zo svojej izby a vojdem do Sugovej. On mi to dovolí. V spálni pre jednu osobu s manželskou posteľou je to dosť osamelé," zašepkal Jimin, rýchlo nasledoval Sugu a snažil sa ho dobehnúť.

„Spíš s ním v posteli?" spýtal sa Taehyung, väčšinu času býval zvedavý.

„No, niekedy. Raz mi bolo zle, tak mi dal svoju posteľ a spal na podlahe. Niekedy sa nemôžem dostať do jeho izby, pretože sa zranil a nikto sa nemôže dostať do jeho izby. Nemohol byť otravovaný, pokým sa nevyliečil. Bolo to také desivé, keď sa zranil," zamrmlal Jimin, prekrížil si ruky a našpúlil spodnú peru.

Taehyungovi sa už Jimin páčil, mohol by byť dobrým kamarátom. Akosi už mu chcel všetko povedať a vložiť do chlapca všetku svoju dôveru, zdal sa byť dosť nevinný, ale stále mal naňho jednu otázku.