Bunny [GgukV; TR]

19.

Taehyung zazeral na svoj mobil, ako by to bol diabol. Neznášal vidieť ten kontakt tak svietiť. Čo chcel povedať svojej matke, 'ach, vieš čo, náhodou som bol unesený najnebezpečnejším mafiánskym gangom na svete a postrelili ma, ale chcem tu zostať.' Myslela by si, že je šialený, a okamžite by zavolala políciu, aby začali pátranie.

Taehyung stlačil vypnutie, na čo to stíchlo. Ticho bol príjemný zvuk, žiadny chaos, hoci jeho matka mu v posledných dňoch telefonovala veľakrát, ktorá mama nie? Taehyung mával bežných rodičov, ktorí chodili v jeho tieni a starali sa o to, aby zostal zdravý, šťastný a nič zlé sa mu nestalo. Ale veci sa časom zmenili, zmenilo sa to práve vtedy, keď ho rodičia zasvätili do svojho podnikania, ktoré začali už v mladom veku. Predtým o mafii veľa nevedel, keďže bol mladý. 

Taehyung si priložil prst na čelo a dva medzi obočie. Bolela ho hlava v oblasti lebky, dráždilo ho to, avšak nepotreboval lieky. Mal ich nedávno, možno cítil vôňu plynu a ostatných chemikálií, ktoré boli rozložené v interiéri. 

„Ahoj, Tae."

Taehyung sa rýchlo stočil, oči premiestnil zo svojho telefónu a pozrel sa na svojho vodcu, ktorý mal na tvári samoľúby výraz.

„Čo si robil?" spýtal sa Jeongguk a kráčal ďalej, až kým sa nepozrel cez plece druhého mladíka, aby zistil, čo bolo na obrazovke mladíkovho mobilu.

„U-uhm, mám– mám hovor, nič vážne," zamrmlal Taehyung. Vedel, že ak by mladíkovi povedal o tom, že mu volali rodičia, bol by znepokojený alebo by sa zbláznil. Nebola to najlepšia voľba a ak bolo možné, chcel sa tomu vyhnúť.

Jeongguk si niečo zamumlal, rýchlo schmatol zo stola telefón a so záujmom si ho prezeral. 

„H-hej, vráť mi to, ty hlupák!" Taehyung sebavedomo zavrčal, obavy v ňom začali bublať, pretože jeho telefón bol v rukách niekoho iného.

„Prezeral si si môj telefón, videl som uzamknutú obrazovku, takže by som mohol vidieť aj ja ten tvoj."

„Dal si mi povolenie," Taehyung frustrovane zamrmlal, končeky prstov ho svrbeli, aby si vzal ten telefón.

„Jasne som ti povedal, aby si sa na ňom hral, nie prezeral si moju galériu a potom si sa to snažil skryť, čo bolo očividné. Nechal si spustenú aplikáciu na fotenie, nie som idiot," povedal Jeongguk, zjavne pobavený, ale jeho nálada čoskoro klesla, keď sa pozrel na nedávne hovory.

„Volala ti mama?" spýtal sa prekvapene. 

„Áno, ale aj tak som to nezdvihol, takže ak si myslíš, že by som to povedal polícii alebo čokoľvek iné, mýliš sa, dobre?"

Jeongguk sa usmial, otočil sa a strčil telefón do Taehyungovho vrecka. Jemne položil ruky na chlapcove boky.

„Preto som si vybral teba."

Taehyung skrivil obočie a jeho pohľad sa presunul nahor, aby sa stretol s Jeonggukovými očami.

„Čo to hovoríš–"

Jeongguk ho umlčal rýchlou pusou na pery, než ho vyviedol z miestnosti, aby mohli diskutovať o ďalšej polohe misie.