Bunny [GgukV; TR]

7.

,,Vstaň, ideme von," Suga si trval na svojom, keď vtrhol dverami do spálne, ktorá patrila Jeonggukovi. Jeho vlasy boli spotené a aj košeľu mal vlhkú. Taehyunga to znechutilo. Dvere vydali hlasný zvuk, čiže ak by niekto dovtedy aj spal, potom tomu tak už nebolo. Taehyung vzhliadol, nepoznal, kto rozprával. 

,,V, hovorím s tebou. Vtipné, je to, akoby som niečo nedbalo vyžadoval od Jeona," odfrkol si Suga, než schmatol Taehyungovu vychudnutú ruku a ťahal ho smerom k Jeonggukovi, ktorý podvihol obočie, jeho pozornosť sa presunula z papierov na Sugu, ktorý ich požehnal svojou pochmúrnou prítomnosťou. 

,,Kde si myslíš, že ideš s mojím rukojemníkom?" Jeongguk si prekrížil ruky a očami sa zameral na Sugu, čakal, kedy sa strasie kvôli blízkosti. Hoci obaja boli priateľmi, Suga bol očividne Jeonggukovou dôveryhodnou osobou, stále ho desil postoj jeho vodcu. Desivý, dominantný typ správania. 

,,Jeon, ak s tým súhlasíš, mohol by som vziať Vho na večeru? V súkromí, v prestrojení a všetky tie sračky," zamrmlal Suga, takmer sa to bál povedať nahlas, čo Jeongguka pobavilo. 

,,Jasná vec, ale ak necháš môjho rukojemníka zabiť, ublížiť alebo hocičo, bude to horšie len pre teba. Rozumieš?" Jeongguk stanovil základné pravidlá. Taehyungove oči sa rozšírili. Vedel, že sa oňho nezaujíma, ale bolo by zlé, ak by Taehyung ušiel do normálneho sveta, mohol by prezradiť nejaké informácie o gangu. 

,,Áno, Jeon."

,,V, ako si prinútil Jeona, aby ťa mal rád?" spýtal sa Hoseok, keď sa ľahko oprel o stoličku. Boli v opustenej fast food reštaurácii. Iste, ich mafiánsky gang bol bohatý, niežeby platili veľa peňazí za mastné jedla a tuk. Taehyungovi sa nepáčilo byť dlho na základni, takže keď bol na čerstvom vzduchu, verejný svet bol príjemnou zmenou. Aj keď tá zmena bola na okraji nejakého trhového stánku na nejakom podceňovanom mieste rýchleho občerstvenia, ani nepoznal to meno.

,,Neviem. Myslím, že nie je na mňa až taký zlý," zamrmlal Taehyung a zahryzol do chrumkavého jedla, ktoré sa mu lepilo na zuby spôsobom, aký ho vytáčal. Odstránil to jazykom a položil vysmažané jedlo naspäť. Popálilo mu to jazyk a dodalo hroznú chuť, pričom mal pocit, že to je falošné. 

,,Máš šťastie. Bol idiotom na každého z nás. Teda okrem Jina. Bol k nemu milý odkedy nastúpil. Nikdy nekričal na Jina," oznámil Jimin, prehodil si ruku okolo Taehyungových pliec a priblížil sa k nemu bližšie. Taehyung sa napol v chlapcovom objatí. Pre Taehyunga bolo zvláštne, že mal taký fyzický kontakt. Ani nebol toho fanúšikom. Cítil, ako sa mu pod opálenou pokožkou plazili pavúky, ako chrobáky usadené v hniezde niekde vo vlasoch a teraz mu stekali po prameňoch. Plazili sa po koži, možno to bolo len raz, ale dovolil to. Aj tak to bol len neškodný mladík.

,,V, mohol by si nám objednať ďalšie nápoje?" zvolal RM zo sedadla pri okne a prerušil rozhovor, ale nevyzeralo to, že by to Jiminovi vadilo. Stále mal úsmev na tvári, perleťové, dokonalé zuby a nabádal ostatných, aby opakovali jeho činy. Bolo to chorobne nákazlivé. 

Taehyung len zaťal zuby, postavil sa zo stoličky a prešiel k pultu. Bezcieľne mávol rukou, aby zaujal obsluhu. Obsluhou bolo dievča s dlhými červenými vlasmi až po plecia. Nebola to jasná červená. Ale jemná, svetlo sfarbená červená, ktorá sa hodila k jej pehám. Pehy na jej lícach nerovnomerne tancovali na jej pokožke, ani jedna nebola na mieste. Taehyung si myslel, že bola krásna. Pokladníčka si zapísala jeho objednávku, než sa usmiala na Taehyunga a ponáhľala sa k strojom pripraviť nápoje. 

Jin pristúpil k Taehyungovi, prehodil si okolo neho ruku a objednal si veľký hamburger. Vtedy boli všetci veľmi zraniteľní. Na otvorenom, nevyhradenom prostredí, kde ktokoľvek mohol kedykoľvek zaútočiť.

Neskôr sa vzduch zmenil na chladnejší, výborne. Akoby ich niekto sledoval. Taehyung nenávidel ten pocit, bol unavený byť sledovaný, a tak sa otočil a stretol sa s tvárou tvár s chlapcom, ktorého priveľmi nepoznal. Ten druhý ho zjavne poznal omnoho viac, pretože bol čertovsky pekný. Jeho malý úsmev, úškrn, ktorý sa objavil na jeho perfektných perách. Jeho zuby sa ukazovali v ich jasnom reflexnom svetle.

,,Jin, kto je to?"

Jin sa na päte otočil a pretočil oči nad Taehyungom, že kazil jeho objednávku, ale akonáhle zbadal muža pred sebou, vyrazilo mu to dych. Vyzeralo to, že Taehyung mal pravdu. Mladík vedel, kto to bol, možno to bol len šťastný odhad alebo možno kvôli tým očiam; ktorými naňho upieral zrak, keď prvýkrát videl neznámeho muža; boli mu také známe. Také známe, že Taehyung chcel poukázať na to, že ho odniekadiaľ poznal. 

,,Baekhyun?"

©-irresistaeble
All rights reserved.