Bunny [GgukV; TR]

9.

Taehyung sedel na posteli a vystrašene sa rozhliadal po izbe. Mal nočnú moru, ani nie potešujúcu, pretože pár krokov od jeho cely oklamal chlapca, ktorý mu spôsobil nočné mory. Jeho nočné mory spočívali v tom, že Jeongguk zoradil všetkých jeho blízkych priateľov a príbuznych, niežeby ich mal veľa, a strieľal ich jedného po druhom. Aj keď sa mohol iba pozerať, jeho končatiny boli zviazané lanami, ktoré držali muži. Každú noc sa to líšilo. Bol tam len pár dní, nie týždeň. Začínalo to byť príliš bolestivé na to, aby to prerušil. Možno potreboval pohodlie, uvedomenie, že Jeongguk možno nebol taký zlý, a možno to bolo aj kvôli tomu, že vyhľadával Jeongguka kvôli komfortu.

Zízal do zeme, než sa postavil a priložil ucho k stene, snažil sa načúvať, ale nič nepočul. Ticho zaklopal na dvere. Zavŕzgalo to, bolo otvorené? Nečakal, že izba nebude zamknutá. Mohol ľahko ujsť, možno Jeongguk prišiel a odomkol, aby mohol výjsť z jeho izby do izby lídra mafie.

Taehyung vyšiel po tom, čo si obliekol mikinu, ktorá bola natoľko veľká, aby ho zohriala. Jeho cela bola taká chladná. Mrazilo ho, že aj pod tými prikrývkami mu bola zima.

Kráčal chodbou a šiel do izby, ktorej si myslel, že je Jeonggukova. Rozhodol sa, že prestane tomu mužovi ukazovať svoje spôsoby. Ak by ho chcel zabiť, už by to spravil, a svojimi slovami to dal jasne najavo.

Otvoril dvere a ihneď pocítil, ako mu telom prešlo teplo. Takže tu smerovalo všetko kúrenie. Neprekvapilo ho, keď uvidel Jeongguka sedieť za jeho stolom a všade mal nahromadené papiere. Akonáhle otvoril dvere, len sa letmo pozrel na Taehyunga a rýchlo stratil záujem, keď videl, kto to bol.

,,Prečo si tu?" spýtal sa Jeongguk pobavene, zakrútil sa na stoličke a podvihol obočie.

,,Cítim sa osamelý. Vedel som, že budeš hore, pretože to vyzerá tak, že nespávaš," zamrmlal Taehyung a trochu sa naľakal, keď počul hlasy zvonku izby, hrubé kričanie dvoch ľudí. Hádal, že nejakí dvaja ľudia sa hádali, ale bol na to zvyknutý.

Jeongguk vstal zo stoličky, povzdychol si, než sa priblížil k Taehyungovi a obmotal ruky okolo jeho pása.

,,Nemôžem veriť, aký odvážny si, zvlášť keď znovu prídeš do mojej izby bez povolenia. Teraz sa musím pripraviť na musiu, ak ti niekto povie, aby si sa vrátil do svojej cely alebo čokoľvek, povedz mu, že som ti dovolil sa voľne túlať. Tiež máš telefón na stole, žiadny prístupový kód, hraj sa na ňom, je mi to jedno."

Jeongguk sa zamračil, než sa odtiahol od svojej žalostnej výhovorky objatia.

,,Jeongguk? Aký typ misie tentokrát?"

Jeongguk zvráštil obočie, vyzeral otrávene.

,,P-prepáč Jeong–"

,,Sklapni. Nehovoril som ti včera, že nechcem, aby sa mi tieto pery ospravedlňovali?" znovu pripomenul Jeongguk a šťuchol chlapca do čela, než odišiel z izby. Taehyung sa trhol pod slabou bolesťou na čele, niežeby ho to ovplyvnilo, len to viac znepokojilo a niečo sa chcel spýtať vodcu mafie.

,,Mohol by som ísť?!"

Jeongguk sa otočil a so zamračeným výrazom na tvári vošiel do miestnosti.

,,Prosím?"

,,Určite nie."

A s tým zabuchol dvere.

©-irresistaeble
All rights reserved.