Bunny [GgukV; TR]

21.

„Č-čo?" Taehyung sa zmätene spýtal, oči sa mu od nervov mihotali. Naozaj nečakal, že niečo také by mohol Jeongguk vypustiť z úst, nič sladké a bláznivé alebo dokonca... so sexuálnym kontextom.

„Nekoktám ako ty Tae, môžeš spať buď tu alebo vo svojej izbe, úplne sám, v studenej cele," zamrmlal Jeongguk, potom upravil obliečky a šiel do skrine si vymeniť košeľu.

Taehyung vedel, že spánok vedľa Jeongguka má svoje výhody ako žiadne nočné mory. Vždy, keď niečo objal, akoby v hĺbke jeho mysle zmizli všetky jeho nočné mory.

„Takže áno alebo nie, krásavica?" Jeongguk mu krátko na to pripomenul, prehodil si tričko cez hornú časť tela, čo spôsobilo, že sa príliš dlho pozeral. Spolu s kladmi, nevýhody boli s najväčšou pravdepodobnosťou príliš veľký strach zaspať, že čo ak by náhodou objal Jeongguka, keď bude spať? Nechcel, aby sa naňho Jeongguk nahneval.

„No tak, miláčik, nepýtal som sa ťa to preto, aby som nedostal odpoveď."

Taehyung preglgol a úplne sa striasol nad novou prezývkou.

„J-jasne– dobre!"

Jeongguk sa zachichotal, postrapatil druhému chlapcovi vlasy a podišiel k nemu, aby zhasol svetlá, jediné svetlo presvitalo cez okno, malé množstvo mesačného svetla bolo nalepené na kobercoch.

Pomocou vypínača, ktorý bol takmer na druhej strane miestnosti, rýchlo stĺmil svetlá. Taehyung bol nervózny. Čo ak kopne Jeongguka, keď bude vedľa neho, alebo čo ak ho kopne Jeongguk? Bolo to možné, Taehyung to robieval, jeho kamaráti sa deň po spánku sťažovali, ako ich kopal alebo zhodil z postele. Či jeho desivé nočné mory, ktoré ho nútili kričať zo spánku. Taehyung neznašal svoje spánkové návyky. 

Akonáhle vzhliadol, Jeongguk sa šmykol pod prikrývku, vyzeral pohodlne, takže tiež by sa mal snažiť byť pokojný. Dostal sa na druhú stranu, na čo sa schoval pod perinu. Bol taký unavený, že ledva udržal viečka otvorené bez toho, než by ich znovu spojil, dúfal, že získa trochu viac energie, aby zostal dlhšie hore. Takmer zúfalo túžil po spánku, ale vedel, že bez nejakého pohodlia sa mu nič nepodarí. 

Našťastie to Jeongguk pochopil a objal Taehyunga okolo pása, teraz jemne zvieral jeho telo.

„Prosím, upokoj sa, Taehyung. Nenávidím vidieť, ako sa ma bojíš," nežne zamumlal Jeongguk do Taehyungovho krku. Vtisol mu niekoľko bozkov na jeho pokožku. Taehyung cítil, ako sa jeho telo chvelo, na rukách sa mu objavovali zimomriavky. Bolo to tak príjemné.

„P-prep-mmh–" Taehyung sa začal ospravedlňovať, ale akonáhle začal Jeongguk cmúľať jeho pokožku, namiesto toho z jeho pier unikol tichý ston. Pre Taehyunga bolo všetko úžasné, chcel zostať v teple a celý deň dostávať bozky od Jeongguka.

Taehyung sa rýchlo odtiahol, takže bol otočený tvárou k chlapcovi v posteli. Na Jeonggukovej tvári bolo zmätenie, keď mladší spojil ich pery, Jeongguk pochopil, čo mal v tej chvíli urobiť, rukami skĺzol na chlapcove boky a jemne ich stisol, na čo sa zdalo, že sa bozk viac prehlboval.

Jeongguk vkĺzol jazykom do jeho vnútra, hral sa s jeho spodnou bielizňou, zatiaľ čo mladší kňučal. Bolo to ako fonograf, zastavené na opakovaní, bola to hudba pre Jeonggukove uši. Obaja sa odtiahli, vzdialenosť medzi nimi sa nezmenila, ich pery sa stále takmer dotýkali.

Jemne si dýchali na pery, ich zadýchanie sa šírilo miestnosťou. Nakoniec sa im podarilo úplne odtiahnuť, Jeongguk presunul svoje ruky z chlapcových bokov a Taehyung tie svoje z Jeonggukovho krku.

„Za čo to bolo?" zamrmlal Jeongguk bez dychu, jemne položil ruku na Taehyungove líce a pohľadil ho. Taehyungova tvár okamžite horela a jeho líca od hanby sčerveneli. Rýchlo sa otočil, chrbtom k Jeonggukovi, aby zakryl svoje začervenanie. Druhý sa na tom zasmial, nie však skôr, než by neobjal mladíka rukami a zašepkal mu do ucha:

„To je v poriadku. Páčilo sa mi to."

A na to zostali len vo vzájomnej prítomnosti a užívali si to, než zaspali. Končantiny neposedne prepletené, ale sakra, skutočne to bola skvelá noc.