Bunny [GgukV; TR]

6.

Povedať, že Jeon bol nahnevaný, bolo slabé slovo. Sedel za svojím stolom, ktorý sa nachádzal v rohu jeho izby, a jeho oči skenovali nezmyselné papiere, ktoré sa rozhodol vziať do vlastných rúk, pretože jeho muži to nemohli urobiť. Samozrejme, že aj to mu ešte pridalo na zlej nálade. Mladému mafiánskemu vodcovi sa zdalo, že všetko je na nič.

Bol tiež rozrušený, pretože rukojemník, ktorého si vzal, spal v jeho posteli. Nie preto, žeby spal v jeho posteli, to nie. Koniec koncov ho tam dal z vlastnej vôle. Lenže nenávidel pohľad na červenú značku, ktorá sa týčila na jeho krku ako znak toho, že ho niekto dusil do bezvedomia. Psychicky ho to trhalo. Odtlačok ruky na jeho bledej pokožke, naháňal mu zimomriavky pri pomyslení na ruky jeho otca obmotané okolo matkinho tenkého krku. Tiež mala takú bledú pokožku, ktorá bola na dotyk jemná. Isteže aj ona sa k nemu správala hrozne, presne tak ako jeho otec, ale nezaslúžila si týranie.

Bol tiež rozzúrený, pretože smrť toho mladíka, ktorý Vho uškrtil, nevytvorila nič len oheň. Nevykonal dobré rozhodnutie, že ukončil život toho chlapa. Práve si tým vytvoril priestor pre vojnu medzi ním a tým gangom. Jeon vedel, že vyhrá, no aj napriek tomu nenávidel, keď sa mu niekto vyhrážal. Vedel, že uzatváranie obchodov s týmto gangom bude ťažšie kvôli strate dôležitej úlohy. Možno by už s Jeonovým gangom ani neobchodovali, lenže pre biznis to nebolo najlepšie riešenie.

Z myšlienok ho vytrhol hlas v podobe krokov. Dvere sa otvorili a stál v nich V, ktorý hanblivo prešiel k stolu, pri ktorom sedel Jeon. Naozaj mal v sebe kus odvahy sa k nemu bez váhania priblížiť. Vyzeralo to, že mladík mu začal oveľa viac dôverovať, veď predsa vďaka nemu nezomrel.

„J-Jeon?"

Jeho ranný, no za to stále hlboký, hlas sa rozliahol po miestnosti, čakajúc na odpoveď.

„Čo chceš, V?"

Jeon mrzuto zamrmlal, zdvihol zrak a pozrel sa na chlapca. Pri pohľade sa takmer zadusil vlastnými slinami. Vlasy mal strapaté a oči mu žiarili od prebudenia. Vyzeral tak dobre. Niežeby si to Jeon predtým nepriznal, len nikdy nemohol o svojom väzňovi povedať niečo takéto. A práve preto jeho väzeň bol na nižšej úrovni ako on sám. Nebola to chyba väzňa.

„Je zima, máš nejakú teplú deku?"

Jeon sa len pousmial, vstal a vybral zo skrinky dve deky. Jednu tenkú a jednu modrozelenú, ktorá bola zároveň huňatá. Vzal Vho za ruku a zaviedol ho späť k svojej posteli. Nechal ho si ľahnúť a potom ho prikryl, aby sa zahrial.

,,Jeon?"

„V, prestaň mi hovoriť Jeon, pri všetkej úprimnosti, je to obťažujúce."

„Prepáč. Ako ti mám teda hovoriť?"

„Jeongguk."

Vho ústa zostali pootvorené dokorán. Len tak povedal svoje skutočné meno? Jeho srdce robilo čudné veci, ktoré mu pripomínali motýle.

„Počuť od teba moje priezvisko znie zvláštne. Opýtam sa ťa, V, aké je tvoje pravé, skutočné meno?"

V odpovedal rýchlo, pretože nechcel, aby Jeongguk čakal na jeho odpoveď.

„Taehyung."

Jeongguk prikývol hlavou a nechal chlapca úplne zahrabaného v posteli a nasmeroval si to späť k svojmu stolu.

„Počkaj– Jeongguk?"

Jeongguk zakňučal s ušami pripravenými načúvať všetkému, čo mal v pláne chlapec povedať, a s ústami pripravenými pravdivo odpovedať.

,,Prečo ja?"

„Čo sa tým snažíš povedať?" 

„Prečo si na mňa taký milý?"

Jeongguk pokrčil plecami. Pri všetkej úprimnosti, sám si nebol istý, prečo si vybral chlapca; tak milého a veľkorysého.

„Taehyung, neviem, ale na tvojom mieste by som si to užíval, kým to bude možné."

Jeongguk sa pred odchodom pokrivene uškrnul, vrátil sa do svojej kancelárie a začal znova skenovať svoje zbytočné papiere.

Taehyung viditeľne prehltol a dúfal, že jeho slová nie sú pravdivé presne tak, ako to bolo myslené.

©-irresistaeble
All rights reserved.