Bunny [GgukV; TR]

25.

RM a Hope sa vyhýbali akémukoľvek kontaktu s akýmikoľvek inými ľuďmi z nepriateľského gangu a považovali za najlepšie vyhnúť sa väčším problémom, než v akom už boli. Okrem toho títo mladíci mali silnejšie a mocnejšie zbrane ako oni, tak aký zmysel malo riskovať smrť? Kvôli čomu, hrdosti?

„Vráťte sa späť, ľudia sa hemžia okolo kamier, zakrývajú ich páskou a blokujú našu výhodu," zavrčal Jeongguk, otvoril dvere dodávky a zabuchol ich. Očividne bol naštvaný, že sa jeho plán rozpadal na kusy za necelých desať sekúnd. Pracoval dlhé hodiny na umiestnení kamier na konkrétne miesto, takže to za to nestálo.

Taehyung sledoval jednu po druhej, každá kamera ukazovala čiernu obrazovku, pričom bola pokrytá čiernou lepiacou páskou. Išlo to hrozne.

Jeongguk sám vošiel do budovy, v prstoch si točil zbraň. Taehyung hádal, že najlepšie bolo zostať s Jinom, kým sa to nevyrieši, čo by pravdepodobne trvalo hodiny. Rozhodol sa zatúlať do budovy. Všade počul výkriky a hlasné kroky, miestnosti plné elektroniky a dokumentov. Ich základňa tiež vyzerala ako normálny moderný podnik, jednoduchý obchod s tajnými zadnými dverami, ktoré viedli do podzemnej základne drogového dílera.

Kráčal po náhodnej chodbe a očami prezeral ošúchané steny. Zabočil za roh, na čo sa mu rozšírili oči, akonáhle ho nejaká postava rýchlo zvalila na zem a varovne mu pritlačila mu pištoľ o hrdlo.

„Preboha! Prepáč, V," mladík sa ospravedlnil, zložil si kapucňu a postavil sa z Taehyunga, ktorému tlačil na žalúdok. Taehyunga neprekvapilo, keď zbadal Jeongguk aj s kapucňou jeho bundy.

Jeongguk rýchlo pomohol chlapcovi vstať. Oprášil nečistoty z Taehyungového oblečenia a ponáhľal sa, aby ho udržal v rovnováhe a nespadol kvôli drsnej zrážke, akú s ním zažil.

„K čomu to bolo?" odsekol Taehyung, odstúpil a oprášil si svoje oblečenie. Nebol taký šialený, vedel, že Jeongguk bol vycvičený na rýchlu reakciu, keďže už nejaký čas bol v mafii. Byť v mafii menilo vaše myslenie, namiesto pokojných prianí, ste chceli vybudovať úspešnú, peniaze zarábajúcu, nebezpečnú skupinu. 

„Vieš, že musím byť ostražitý, hlavne tu. Prečo si sem prišiel, teraz sa musím postarať aj o teba," Jeongguk si povzdychol, ťahal Taehyunga po náhodnej chodbe a prikrčil sa za prepravku s niekoľkými voľnými a rozbitnými doskami, namiesto pekne postavených a stabilných.

„Nemusíš sa o mňa starať. Zvládnem to sám," povedal Taehyung vecne. Cvakol jazykom, ale Jeongguk mu rýchlo priložil ruku na ústa, akonáhle okolo nich prešli ľahké kroky, ale našťastie ich ten človek nevidel skrývať sa za debnou. 

„Dobre, musíme– ew," Jeongguk odtiahol ruku a znechutene sa na ňu pozrel. Taehyung mu olizol dlaň, aby ho prinútil ju dať preč. Jeongguk si utrel ruku do nohavíc a potom si navliehol rukavicu, aby mu ju znovu neolizol. Aj keď nevedel nemyslieť na situáciu, kedy by ho Taehyung olizoval.

„Prečo si mi olizol ruku?" spýtal sa Jeongguk zmätene a hľadel na Taehyunga s nečítateľným výrazom na tváre. 

„Chcel som, aby si ju dal preč, ty hlupák," povedal Taehyung, akoby to dávno mal vedieť. Pozeral sa na Jeongguka ako na úplného idiota, pretože to nevedel.

„Mohol si o to požiadať."

„Potom by si to nespravil."

„Ale áno, spravil."

Taehyung nadvihol obočie. Vedel, ako veľmi to prekážalo misii, ale baviť sa s Jeonggukom bolo príliš zábavné na to, aby si to nechal ujsť. Robil by to každý deň, každú noc, celé hodiny, ak by videl Jeongguk takto dlho, zvyčajne Jeongguka vídaval iba tri hodiny predtým, než šiel preč pracovať alebo pripravovať misie. 

„V, musíme zostať sústredení, choď odkryť tú kameru, dole touto chodbou, len niekoľko, pokým nebudú všetky odhalené."

 Taehyung prikývol a roztrasene stál, naklonil sa chrbtom dopredu, aby zostal trochu blízko pri stene. Rýchlymi krokmi sa rozbehol po chodbe, rýchlo strhol pásku z malej kamery a premiestnil ju na podobnejšie miesto.

„Hej ty!"

Taehyung sa otočil, jeho bunda vzlietla a pristála na podlahe kvôli sile, ktorú použil. Oči uprel na čiernovlasého muža, ktorý sa k nemu približoval. Zbraň držal vo svojej dlani, akoby ju chcel dať preč zo zovretia a pritlačiť na Taehyungovu lebku, ani by neváhal a stlačil prekliatu spúšť.

Muž sa priblížil k Taehyungovi, rýchlo ho schytil za zápästie a vykrútil ho. taehyung vykríkol bolesťou. Bol trénovaný na pästný boj. Robil to roky. Bol taký dobrý, pretože bol ohybný a chudý, takže sa dokázal hýbať, než by mohli väčší muži, ktorí sa učili ako zastrašovať a brániť sa, ho chytiť.

Taehyung sa svižne stočil, rýchlym pohybom mu vyrazil zbraň z ruky a namieril mu ju na hruď. Muž v strachu a milosrdenstve zodvihol ruky. Taehyung chvíľu premýšľal, ale rýchlo odhodil zbraň a namiesto toho sa pustil do bitky.

Taehyung miereným úderom zasiahol muža do líca, bola to tvrdá rana, dokonca Taehyungovi poranila jeho kĺby. Ďalší raz trafil muža do čela a vyhol sa jednému úderu, aký mu muž chcel venovať. Bol príliš rýchly na tohto chlapa.

Muž dostal viac tvrdých úderov, až mu z nosa začal tiecť krv. Mal šialene rozbitú peru a cítil neporovnateľné závraty, než hocikedy predtým.

Chlap sa čoskoro zrútil na stenu, pričom chrbtom skĺzol po materiáli, na čo jeho telo zostalo bezvládne a bez života. Stále dýchal, bol len bezvedomým telom, ktoré sa pokúšalo ísť proti chlapcovi, ktorý bol o polovicu menší ako on, a prehral.

„V, si v poriadku?" Jeongguk rýchlo pribehol a položil ruky na Taehyungove líca, hľadel mu hlboko do očí, aby sa uistil, či bol naozaj v poriadku.

„Prepáč, že som ti nemohol skôr pomôcť, ale druhý chlap prišiel za mnou a pokúsil sa zaútočiť. Počul som nejakú bitku a myslel som si, že si sa zranil," Jeongguk si od úľavy vydýchol a pritiahol si chlapca do krátkeho objatia. 

„Zneškodnil si ho sám?"

„Áno, si hrdý?"

Jeongguk sa rýchlo naklonil a jemne ho pobozkal na jeho našpúlené pery, pričom jeho oči našli tie Taehyungove a sladko sa na seba naviazali.

„Veľmi."