Bunny [GgukV; TR]

20.

„Jeongguk, myslím, že by sme sa mali porozprávať–" začal Taehyung a jemne položil svoju ruku na chlapcovo plece. Práve prišiel z misie, jeho telo bolo zjavne napäté, no napriek tomu zostal kvôli práci dlho hore. Taehyung sa rukou dotkol vypracovaných svalov na Jeonggukovom ramene. Svaly sa mu napínali a vlnili pod jeho pokožou.

„Nie je o čom hovoriť, Tae," Jeongguk zamrmlal, jeho pozornosť sa opäť zamerala na noviny a jeho oči hladko pristáli na slovách, ktoré si čítal už trikrát. „Ale to je príjemný pocit," oči ho začali páliť, bolo to sotva badateľné, no chlapca to stále trápilo.

Taehyung zistil, že jeho drsné správanie sa mu akoby zabuchlo pred tvárou, ale pokračoval v rozprávaní.

„Sotva o sebe niečo vieme, Jeongguk, musíme aspoň prediskutovať svoje záujmy," Taehyung neveriacky zamrmlal, ale usmial sa, keď si Jeongguk zhlboka povzdychol a otočil sa na stoličke tvárou k Taehyungovi.

„Spýtaj sa hocičo," Jeongguk položil svoje čierne atramentové pero a pozrel sa na toho druhého, ktorý sa vrtel a vyzeral, že rozmýšľal nad niečím dobrým, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou mal vedieť. Taehyung sa mohol spýtať na čokoľvek, a tak si to musel premyslieť.

„Ako si sa dostal k mafii, ach– aký si bol pred mafiou? – máš vôbec rád mafiu?"

Jeongguk sa len lenivo uškrnul, keď Taehyung vysypal otázky o tom, ako sa stal vodcom nebezpečného mafiánskeho gangu.

„No, na strednej škole," začal Jeongguk a miloval spôsob, akým cítil Taehyungove oči hľadiace na jeho tvár, akoby dával pozor na všetko, každú malú emóciu, každý malý náznak pocitu, akonáhle rozprával.

„Keď som bol mladý, bol som odvážny, Taehyung," Jeongguk sa pre seba zachichotal, klopkal nohou o zem a rukou si prehrabával vlasy. „Počúval som ohavné požiadavky všetkých a plnil som ich. Čiže, keď ma môj najlepší kamarát chcel vytiahnuť von z domu o 3:58 ráno, išiel som. Pamätám si na to, akoby to bolo včera, vzduch bol studený a blúdil som ulicami ako idiot. Ďalej viem, že ma odrazu dusil nejaký mocný mafiánsky boh a jediné, čo som mohol urobiť, bolo zvíjať sa, kričať a plakať. Vyrastať odtiaľ nebolo vždy najjednoduchšie, byť tlačený na dno potravinového reťazca, pretože som bol len "psie mäso". Tak ma volali," zasmial sa. „Ale čoskoro som sa naučil zabíjať a vziať si to, čo mi stálo v ceste. Preto som prevzal vedenie. Nauč sa mať rád to, čo nenávidíš, Taehyung, a nebude nič, čo by sa ti nepáčilo."

Taehyung mal pootvorené ústa, nikdy nevedel, že by Jeongguk dokázal vysypať toľko informácií naraz.

„Je mi ľúto, že si niečo tak strašné musel zažiť," Taehyung podporne zamrmlal, oči mu žiarili malým množstvom vášne k chlapcovmu príbehu.

„Povedz mi, ako si sa dostal do prvej mafiánskej skupiny, v ktorej si bol?"

Taehyung prehltol.

„No, moji rodičia boli vždy dosť zaangažovaní, ja sám som o tom biznise nikdy nepočul. Veľmi som ich miloval, takže som im dôveroval, veril som im, keď ma vzali do svojej skupiny a ukázali mi okolie. Zvykol som si na to a o tom všetkom som sa naučil v mladom veku. V prvom rade som sa mal od toho všetkého držať ďalej. Ale nemyslím si, že som na zlom mieste," Taehyung prakticky zamrnčal.

Taehyung sa potom naňho usmial a vyskočil na posteľ, poskakoval hore a dole, podopierajúc sa svojou váhu.

„Tvoja posteľ je mäkká, vonia čistotou."

Jeongguk nakrčil obočie a pobavene si prekrížil ruky.

„Keďže sa ti to tak páči, mal by si tu dnes v noci spať."