Bunny [GgukV; TR]

10.

Taehyung potichu zavrčal, keď sa započúval do Jeonggukových rýchlych, no za to tichých miznúcich krokov. Taehyung usúdil, že starší ovláda ticho svojich pohybov, a preto sa v zlomku sekundy mohol pokojne objaviť aj za ním.

Taehyung sa unavene pozrel na telefón ležiaci na stolíku. Technicky mal povolenie sa s ním hrať. Tak prečo nie?

Zobral ho do rúk a obdivoval jeho drahosť. Bol bez jediného škrabanca, žiadnej praskliny, dokonca bez známky prachu na obrazovke. Všetko bolo tak obyčajne čisté.

Otvoril telefón. Obrazovka uzamknutia mu prišla strašne nudná. Čierna s jedným vodorovným červený pruhom. Trápilo ho, že Jeongguk nemal dobrú obrazovku uzamknutia, a tak ju rýchlo zmenil na krásny obrázok, ktorý práve zhotovil.

Mal pocit, že toto Jeonggukovej obrazovke vyhovuje viac. Možno ju potom zmení späť, kto vie? Ale zatiaľ chcel, aby tam zostala jeho tvár.

Taehyung bol tiež zvedavý na fotky, ktoré Jeongguk zhotovil. Niečo ako misie, zabíjanie, čokoľvek, čo by ho vydesilo alebo vzrušilo.

Žiaľ, boli to len selfie fotky, ktoré v skutočnosti Taehyung považoval za celkom zábavné. Rozhodol sa položiť telefón, pretože to bolo akési šmírovanie. Zatiaľ mal pocit, že najväčšiu lož mafiánskeho vodcu tajil. No nie keby vedel, čo sa v jeho telefóne skrývalo.

Taehyung sa rozhodol, že namiesto spánku sa bude túlať po budove. No nie skôr, ako si pre svoje bezpečie ukryl do vrecka Jeonggukov telefón.

Taehyung kráčal po chodbe a do veľkej miestnosti, ktorú nikdy predtým nevidel. Vyzeralo to prázdne, bolo to prázdne, dokonca to znelo prázdne. Ako včely pobehovali a robili prácu pre mafiu. Ani jeden z nich nevyzeral šťastne, okrem Hope-a, ktorý ľudí viedol k misii s nákazlivým, gumovým úsmevom na perách.

„Ahoj, V!" zvolal a ponáhľal sa k nemu a ukázal svoju maximálnu pozornosť úbohému chlapcovi, ktorý chcel len vidieť, ako toto miesto vyzerá, aby na seba neupútal všetku pozornosť, ktorej sa očividne nevyhol.

„Prečo si mimo cely?"

„Nechal som ho túlať sa, tak nerýp nosom do vecí, o ktorých si nikdy nepočul, Hope," Jeongguk naňho takmer zavrčal. Jeongguk nikdy nepôsobil na Jinovu skupinu priateľov nijako zle, ale niekedy na niekoho zaútočil len kvôli hádaniu.

Jeongguk obtočil ruku okolo Taehyungovho pása a pozeral sa na chlapca s očami bez emócií. Tak chladnými a tmavými. Skoro, akoby mal zlomiť krk svojou tvrdou rukou, ktorá ho držala pevne okolo pása.

„Prepáč, že som tak tvrdo odmietol tvoju požiadavku na misiu. Rozčúlilo ma, že si sa tak neopatrne dobrovoľne prihlásil a nechal zabiť. Nemôžem ti ublížiť," Jeongguk sa zachichotal a pritiahol si Taehyunga bližšie k ruke, ktorá ho zvierala, zatiaľ čo to Hope s úžasom sledoval. Nikdy predtým nezažil, aby Jeongguk mal s niekým taký veľký kontakt.

Taehyung len pokrútil hlavou a jeho pohľad sa o sekundu posunul nižšie a nižšie, až mu úplne spadla hlava.

„Nerob to, bude ťa bolieť krk," pripomenul Jeongguk a nežne mu rukou zdvihol hlavu. Chlapca od seba odtiahol a začal všetkých zhromažďovať do áut, aby dokončili misiu.

Taehyung si prekrížil ruky, keď sa k nemu Jeongguk opäť priblížil. Jeongguk napodobnil zamračenie na vlastných perách a jemne položil ruky na Taehyungov pás, ako utešujúcu záležitosť, ale Taehyung sa odtiahol.

„Ach, zlatko, poď sem."

Taehyung sa pri tom oslovení pokrčil a ešte viac ustúpil, chcel od Jeongguka osobný priestor, viac priestoru.

„Fajn, pokúsil som sa ťa ľahko odmietnuť, ale všetko, čo ľudia chcú, je pravda. V, chceš vedieť, prečo nemôžeš prísť na misiu? Na túto misiu nemôžeš ísť, pretože prepadávame inú mafiánsku skupinu, veľa bômb a výbuchov a nemôžem riskovať, že budeš blúdiť ako stratené šteňa a museli by sme ťa kurva hľadať, budeš mi tam prekážať, dobre? Okrem toho sa môžeš o niečo pokúsiť," Jeongguk zavrčal od zúrivosti.

Bolo pre neho v poriadku, keď bol na Taehyunga zlý, úplne v poriadku, kým nevidel, ako sa mu oči naplnili slzami. Povzdychol si a rýchlo, než by mu Taehyung utiekol, ho vtiahol do skutočného objatia. Silného objatia.

„Tak som to nemyslel, dobre? Nechcem, aby si sa zranil, to je skutočný dôvod, dobre? Teraz, keď tu stojím a strácam čas, to nie je na dennom poriadku, takže sa o tom môžeme porozprávať potom," informoval ho Jeongguk, ktorý tam stál a nechal Taehyunga plakať do jeho ramena.

Keď sa Taehyung upokojil, Jeongguk odišiel. Odšiel neskoro na svoju misiu.

Jeon Jeongguk nikdy nemeškal na misiu.

Nikdy, až doteraz. Pretože niektoré veci sú dôležitejšie ako misie.

©-irresistaeble
All rights reserved.