Liek lásky || H. S.

⇢ ˗ˏˋ 𝔇𝔯𝔲𝔥𝔞 𝔨𝔞𝔭𝔦𝔱𝔬𝔩𝔞 ࿐ྂ

✍︎︎ May 1899

Zvonček nado mnou upozorní na príchod nového zákazníka a Mary sa zvedavo otočí dopredu.

„Bianca! Konečne ťa vidím!" Keďže nikto nie je v novinovom stánku, obehne pult a silno ma objíme. Okamžite ju objímem späť a obdarujem ju veľkým úsmevom.

„Rada ťa opäť vidím, Mary." S úsmevom na ňu hľadím a pomaličky ju prejdem svojim pohľadom. Jej zapletené ryšavé vlasy sú hádam svetlejšie ako boli, no to sa mi pravdepodobne zdá, keďže sme sa nevideli niekoľko týždňov. Vlastne sme sa nevideli od toho dňa, kedy som takzvane „utiekla", a nechala ju tu takú zmätenú.

„Bože, dievča ani nevieš, ako si mi chýbala. To, čo si urobila naposledy, nebolo pekné a moja zvedavá stránka trpela viac ako inokedy. Verím, že máš na toto všetko dobré vysvetlenie." Pohrozí mi prstom, ale ja viem, že si zo mňa len uťahuje.

„Som tu presne na tvoju prestávku, aby sme sa o tom mohli v kľude porozprávať. Pokiaľ nemáš samozrejme niečo na práci, to ťa nebudem vyrušovať a poviem ti to neskôr," poviem úprimne a porozhliadam sa okolo. Hľadám tu Huga, alebo iného návštevníka, no chvalabohu tu nik nie je. Hugo ju niekedy chodí kontrolovať, no som si istá, že keby Mary nebola žena, ale muž, ledva by tu nohou zavadil a všetko by prenechal na svojom zamestnancovi. No keďže je Mary žena, jeho mužské ego nemôže nechať pracovať ženu bez pravidelného dozoru.

„Nie, nič teraz na práci nemám a Ben príde až okolo piatej," odvetí a zoberie ma za ruku. Ben, návštevník, ktorého som tu hľadala a nie je tu. Je snúbenec Mary a obaja budú mať svadbu o niekoľko mesiacov. Pred niekoľkými týždňami sme si s Mary raz sadli, a ona sa mi trocha posťažovala so svojimi momentálnymi problémami. Jeden z jej problémov bola práve ich svadba. Ben sa teraz s Mary často nestretáva, keďže rieši svadbu a veci okolo nej. Možno aj preto tu Mary v novinovom stánku o niekoľko mesiacov končí, aby si mohla užívať manželský život so svojim milým. Mary si toto zaslúži, koľko rokov pracovala tu na krku s tým surovcom Hugom? Keďže je Ben v podobnom veku ako Mary a ich rodičia sa poznajú, neváhali a okamžite sa zasnúbili. Mary sa naozaj bez najmenšieho zaváhania zasnúbila s Benom, ktorý bol u nich na večeri jeden raz. Pamätám sa, ako sa Ben stretával s mojim bratom a ja zase s Mary. Tí dvaja si padli do oka na prvý pohľad, no ja som to skôr vnímala ako ich prvú detskú lásku. Detská láska sa ale rozplynula v momente, keď sa stretli na jednom z plesov ako dvaja dospievajúci ľudia, a dali sa do reči. Ich rodičia potom Bena pozvali na večeru a naozaj nebolo na čo čakať. Požiadal ju o ruku.

V tomto sme opäť iné. Prečo sa niektoré ženy hrnú do manželstva tak na rýchlo a s tým, že toho muža ani veľmi dobre nepoznajú? Uvedomujú si, že s tým mužom budú musieť skončiť po zvyšok svojho života? Samozrejme, že áno, no čo keď si povahovo nesadnú? Neviem si predstaviť, že by som si mala zobrať nejakého muža iba kvôli tomu, že musím. No ako môj otec vravel, nemala by som do toho hovoriť, keďže nič také ako lásku som za svoj život ešte nestihla okúsiť. Možno aj práve preto som Mary nedokázala dobre poradiť s jej predmanželskými problémami.

Aspoň sa láske môžem ešte vyhnúť a začať pracovať. Keď niekto príde, tak príde. Niekedy na určité veci netreba príliš tlačiť, lebo sa nám môžu objaviť, no nie vždy v dobrom zmysle.

„Čaj?" Keď ma Mary zavedie dozadu a nasmeruje do jedného z kresiel, otočí sa na mňa s dvoma hrnčekmi v ruke.

„Áno, prosím," odvetím a ešte pred tým než sa posadím, dám si dole svoj kabát. Je už máj a už nie je taká zima ako napríklad v januári, takže už nie je potrebné mať kabát aj vo vnútorných priestoroch. Taktiež tu je v miestnosti príjemné teplo. Dokiaľ nám Mary robí čaje, ja sa netrpezlivo obzerám okolo a vo vnútri sa teším, kedy jej to všetko vyklopím. Som taká rada, že sa môžem s Mary konečne vidieť.