Liek lásky || H. S.

⇢ ˗ˏˋ 𝔗𝔯𝔢𝔱𝔦𝔞 𝔨𝔞𝔭𝔦𝔱𝔬𝔩𝔞 ࿐ྂ

✍︎︎ May 1899

„Philip?" poviem potichu a už teraz cítim, že toto stretnutie nebude také ako zvyčajne. Jeho obočie je skrčené a od predchádzajúcich návštev kedy sa usmieval a vrhol sa mi okolo krku, predo mnou teraz len nečine stojí. „Deje sa niečo?"

„Áno, deje, Bianca. Ako si toto teraz všetko predstavuješ? Idete do Londýna? Uvedomuješ si, čo sa práve chystáš urobiť?" Mierne ma mykne, keď započujem chladný a hlučný tón jeho hlasu. Päste má zaťaté, sánku napnutú a z jeho hlbokého mračenia sa mu vytvorí hlboká vráska. Rýchlo sa otočím a zatvorím dvere, aby otec nič nepočul. Nepotrebujem, aby počul náš rozhovor.

„Predstavujem si to presne tak, ako som ti to napísala, Philip." Zídem niekoľko schodov a prejdem bližšie k nemu. Mierny vánok mi rozstrapatí vlasy a cítim, že sa mi objavila husia koža. Preto si založím ruky na hrudi, aby mi nebola taká zima, a v duchu sa napomeniem, že som si nezobrala kabát, ale vybehla von len v šatách.

„Toto nemôžeš myslieť vážne. Si žena, Bianca, navyše len dvadsať ročná. Myslíš si, že sa ti podarí prísť do Londýna a nespôsobiť sama sebe ešte nejaké väčšie problémy, aké máš teraz?" Rozhodí rukami a jeho hlas naberá na hlasitosti, čo ma maximálne vytočí, no snažím sa zostať kľudná.

„Aké problémy, Philip? To, že som žena, neznamená, že nemôžem ísť pracovať alebo sa odsťahovať do väčšieho mesta. Navyše, strýko a teta mi pomôžu." Hlas mám stále kľudný, no cítim, že sa držím z posledného. Skrátim medzi nami ešte väčšiu vzdialenosť a keďže je odo mňa vyšší, a možno si myslí že má kvôli tomu prevahu, zdvihnem bojovne bradu, aby vedel, že ma týmito rečami rozhodne nerozhodí.

„Nebuď smiešna. Skús sa nespoliehať len na iných a možno sa niekedy zamyslieť nad skutkami, ktoré robíš. A tento skutok, ktorý sa chystáš urobiť, by som si na tvojom mieste dvakrát premyslel," odpovie ironicky a aj keď je to môj brat, mám sto chutí mu teraz jednu vlepiť.

„Ty mi tu ideš hovoriť o tomto? Drahý Philip," odmlčím sa a idem bližšie až tak, že nás delí od seba iba jeden krok. „Toto ideš hovoriť mne, ktorá sa niekoľko rokov stará o chorého otca, spoľahnutá len sama na seba, pretože jej brat chodí domov dvakrát za jeden rok? Tristo šesťdesiat päť dní, Philip! Každý jeden rok to je horšie a horšie. Dokedy mám čakať?" Naschvál sa odmlčím a nasajem čerstvý vzduch. „Mám čakať na to, dokedy náš otec zomrie? Takto si to predstavuješ, že to urobíme? Nie, ty si tu nebol, keď mal záchvaty, keď sme ledva mali na jedlo alebo keď som sa každý deň musela pozerať na nášho otca, ktorý trpí a s ktorým to ide dole vodou. Nie! Ty si tu nebol ani vtedy, keď už som ja sama, zavretá v izbe, chcela všetko vzdať." Svoj prst mu zapichnem do hrude a hlboko mu pozriem do očí. „Nerozprávaj mi tu o nejakej spoľahlivosti, lebo zatiaľ som sa musela spoľahnúť iba sama na seba!" Môj hlas už nie je taký kľudný a pomaly si uvedomujem, že som povedala viac, ako som plánovala.

„Nesnaž sa to zhodiť všetko na mňa, Bianca! Ja chápem, že to nemáš ľahké, no aký je dôvod, že nie som doma? To predsa dobre vieš! Snažím sa zarobiť každú korunu všade, kde sa dá. Chcem ti len dobre, ale vieš si predstaviť pracovať v Londýne? Si žena, navyše nevzdelaná. Nevravím, že si hlúpa, to nie, si naopak veľmi múdra, no nie každý berie ženu, a to ešte nevzdelanú..." Jeho hlas je už tichší a rukami si prehrabne vlasy. Ja chápem, že ani on to nemá ľahké. Nikto z nás. No prečo potom teda nemôžeme otvoriť náruč novým príležitostiam? Vidím v jeho očiach, že je frustrovaný z celej situácie a nevie, čo robiť. V túto sekundu ľutujem, že sme obaja zdedili tvrdohlavosť a vytrvalosť v niečom takom, ako je hádka.

„Neboj sa. Niečo vymyslím, len mi musíš veriť, Philip. Chceme predsa otcovi pomôcť, no takýmto spôsobom to nepôjde. Keď tu sumu zarobím, má šancu sa vyliečiť. Nemôžeš mi to zamietnuť," poviem pevne a je mi už úplne jedno, čo si o tom bude myslieť. Jeho oči ma sledujú a vidím, že sa v jeho hlave teraz odohráva súboj dvoch strán. Jedna je tá, že ma pošle do čerta a nepustí nás, a druhá je tá, ktorá predsa len uvažuje o tom, že ustúpi a nechá nás ísť. Týka očami všade možne a mračí sa.