Liek lásky || H. S.

⇢ ˗ˏˋ 𝔓𝔯𝔬𝔩𝔬𝔤 ࿐ྂ

✍︎︎ April 1899

„Som veľmi rada, že ti je lepšie, Mary. Ani si nevieš predstaviť tie dva týždne bez teba," poviem úprimne svojej dobrej kamarátke a vyčerpane sa opriem o opierku stoličky.

„Ani mi nehovor! Mala si vidieť výraz toho blbca Huga, keď som mu oznámila, že som chorá a musím ostať doma viac ako týždeň. Vyvádzal ako šialený!" vzdychne si Mary a voľnou rukou si prejde cez svoje ryšavé vlasy zapletené do úhľadne upraveného vrkoča. Hugo je majiteľ tohto novinového stánku a zároveň šéf mojej kamarátky, Mary. Verte mi, mrzutejšieho a negatívnejšieho človeka ste v živote nevideli.

„Normálne som nechcela chodiť pre noviny, dokiaľ sa nevrátiš. Dokonca mi zakázal si čítať noviny bez toho, aby som si ich zaplatila. Vraj toto nie je nejaká knižnica, ale slušný obchod, do ktorého by mali vstupovať ľudia, ktorí majú financie na zakúpenie novín. Chápeš ho? Najradšej by som mu jednu vlepila." Hnev vo mne opäť koluje, keď si spomeniem na situáciu, ktorá sa odohrala presne pred týždňom. Ruky sa mi začnú mierne triasť pre začínajúci hnev a tak rýchlo chytím do rúk čaj a odpijem si malý dúšok. Jeho teplo ma príjemne hreje na studené prsty.

„To nemyslíš vážne?! Tak to si to s ním zajtra pekne vybavím." Jej mimika tváre sa z nahnevanej zmení na doslova rozčúlenú. Jej bledá pokožka začne červenať hnevom. Len to mi chýba, aby Mary začala niečo riešiť. Je typ osobnosti, ako môj otec vravel, horší ako ja. Je schopná povedať, čo si myslí bez toho, aby myslela na následky. Nemôžem riskovať, aby potom o mne Hugo všeličo narozprával dedinčanom a možno mi aj zakázal chodiť do novinového stánku. Alebo horšie, vyhodil Mary, kvôli mne.

„Nie t–" nestihnem dopovedať, keď sa miestnosťou ozve zvonček, ktorý hlási nového zákazníka. Mary sa na mňa ospravedlňujúco usmeje a zmizne vo dverách. Ja sa popozerám po miestnosti a nasajem úžasnú vôňu škorice a čerstvého ovocného čaju. Táto miestnosť, ktorá slúži pre zamestnancov ako ich „malá obývačka", nie je veľká, ale na občasné posedenie pri čaji s Mary, ako stvorená. Dokiaľ sa Mary venuje zákazníkovi, ja si zoberiem noviny, ktoré som si dnes vybrala, a nalistujem na náhodnej strane, aby som zamestnala svoje myslenie na niečo iné než na Huga. Moje oči začnú čítať tmavo čierny nápis.

Dusivý kašeľ, ktorý trápi mnohých ľudí, konečne na ústupe? Vláda ide schvaľovať liečbu a liek. Vieme dátum!

Mierne sa zamračím a okamžite začnem čítať článok pod textom. Okraje novín zovriem silnejšie a oči sa mi rozšíria nad sumou, ktorá nie je pre bohatého človeka veľká, no mne sa z tých číslic mierne zatočí hlava. Behám očami po písmenkách a každou novou prečítanou vetou si uvedomujem fakt, že práve idu schvaľovať dlho očakávaný liek proti dusivému kašľu.

„Neuveríš, čo mi povedala jedna zákazníčka!" Slová Mary ku mne prichádzajú akoby z diaľky a moje zaneprázdnené myslenie nie je schopné porozumieť vete, ktorú práve vyslovila. „Bianca? Počúvaš ma? Haló!"

Jej ruka sa dotkne môjho ramena a mierne nim zatrasie. „Preboha!" prebudím sa z tranzu a okamžite sa na ňu pozriem. Na jej tvári panuje zamyslení výraz a pozorujem jej hnedé oči, ako si obzerajú moju tvár.

„Si v poriadku? Si nejaká bledá, stalo sa niečo?" Jej ruka sa dotkne môjho čela a ja okamžite presuniem zrak na noviny, ktoré stále držím v ruke. Keď zistím, že tam ten text stále je a že sa mi neprisnilo, rýchlo sa postavím.

„J-ja, Mary, sú tieto noviny dôveryhodné?" Zdvihnem ruku s novinami a jej oči sa z mojej tváre presunú na kus papiera v mojej ruke. Ticho, ktoré je v miestnosti, preruší len môj hlboký nádych a noviny zovriem silnejšie.

„Samozrejme, Hugo si na toto dosť potrpí, a tieto noviny, ktoré držíš v ruke, sú veľmi dobrý dôveryhodný zdroj. Vysvetlíš mi, čo sa deje?" Jej obočie sa mierne skrčí od nechápavosti a prejde ku mne bližšie. Moje ústa sa zvlnia do malého úsmevu. Liek, chorý otec, strýkov list na moje narodeniny. Všetky tieto veci do seba tak dokonalo zapadajú, až to nie je možné. Že by sa aj na mňa usmialo šťastie?

„Mary, musím ísť. Určite sa tu zastavím a všetko ti vysvetlím, len teraz musím ísť." Je to odo mňa zlé, nechávať ju tu takú zmätenú, no nemám na výber. Stále ma na svojej tvári nechápavý výraz a prejde ešte bližšie.

„Dobre, keď tak súrne musíš, ale asi puknem zvedavosťou. Len mi povedz, je to niečo dobré, alebo zlé?" Jej ruky ma chytia za plecia a keďže je odo mňa vyššia, pozerá na mňa zhora. Jej prísny a zvedavý pohľad ma mierne vyplaší s mojou odpoveďou.

„Pravdepodobne to najlepšie," vydýchnem a úsmev sa mi ešte viac rozšíri.

„Tak potom choď," kývne s úsmevom hlavou ku dverám a odtiahne sa. Okamžite si zoberiem pletenú tašku, do ktorej hodím noviny a ešte sa na Mary otočím.

Keď vidím ako ma pozoruje, ukážem jej palec nahor a dodám: „Ďakujem za všetko!"

Vyjdem von, nadýchnem sa čerstvého jarného vzduchu a mám v sebe zvláštny pocit. Cítim sa ako znovuzrodená. Moje kroky okamžite idú mne známym smerom a s úsmevom si prehodím tašku cez pravé plece.

Tento deň, taký nevinný a obyčajný, mi zmenil život od úplných základov. 

.·:*¨༺ ༻¨*:·.

𝓒𝓸𝓹𝔂𝓻𝓲𝓰𝓱𝓽

– tento, ani žiaden iný príbeh nesmie byť publikovaný, zdieľaný, upravený alebo hocijako inak využitý, bez písomného súhlasu autora.

Vopred by som sa chcela poďakovať svojej beta čitateľke ninaklzkov ♡︎
Taktiež ďakujem krásne harryess_ , ktorá mi vytvorila nádherný cover pre tento príbeh. Ste úžasné dievčatá. ♡︎

𝓝𝓸𝓽𝓮
Je to tu, moji milí! Vítam vás u tohto príbehu a verím, že u neho zostanete až do samého konca. Budem si vážiť každého jedného názoru, ktorý mi pomôže meniť veci k lepšiemu a taktiež aj vaše dojmy, na ktoré sa taaaak teším.
Prajem príjemné čítanie. ♡︎

Môj Instagram: @leikaass

ೃ⁀➷

❝𝘮𝘦𝘥𝘪𝘤𝘪𝘯𝘦 𝘤𝘢𝘯 𝘣𝘦 𝘴𝘰 𝘰𝘷𝘦𝘳𝘸𝘩𝘦𝘭𝘮𝘪𝘯𝘨 𝘪𝘯 𝘴𝘰𝘮𝘦 𝘸𝘢𝘺𝘴.❞