Liek lásky || H. S.

⇢ ˗ˏˋ 𝔇𝔳𝔞𝔫𝔞𝔰𝔱𝔞 𝔨𝔞𝔭𝔦𝔱𝔬𝔩𝔞 ࿐ ྂ

✍︎ June 1899

Keď zapálim veľkú bielu sviečku na stole, ihneď započujem hlasné klopanie na dvere, ktoré mi v tele takmer spôsobí nemilú triašku. Zdvihnem hlavu a zhlboka sa nadýchnem, ale potichu, aby pani Adamsová, ktorá prestiera vedľa mňa, nič nepočula. 

„Ideš otvoriť, Bianca?" Hlas pani Adamsovej ma vyruší z mojich pochmúrnych myšlienok a keď zdvihnem hlavu jej smerom, jej veľké hnedé oči si ma starostlivo premeriavajú.

„Oh, myslela som... Že teta Bridget pôjde otvoriť. No pokiaľ nie, pokojne môžem ísť." Myknem nedbalo ramenami, zmierená s tým, že idem na cestu smrti. Aj tak sa s ním stretnem, takže jedno otvorenie dverí by ma určite nespasilo. 

„Idem otvoriť!" Teta sa zrazu vynorí z poschodia ako veľký víchor, ktorý k mojej situácii prišiel práve vhod. Jej učesané vlasy a nové, naozaj pekné šaty dávajú na známosť, že táto večera je naozaj dôležitá, a že sa tak máme aj správať. Cameron sa znenazdajky vynorí z kuchyne a podíde k tete, ktorá sa rýchlym krokom ponáhľa otvoriť nášmu dnešnému návštevníkovi.

Horko, ktoré cítim na svojom čele a lícach nie je práve z pána Stylesa, ktorý ma dnes opäť nejako potupí, ale z otca, pri ktorom som bola niekoľko hodín. Jeho stav sa nelepší, a potvrdil to aj dnešný deň, ktorý opäť patril ďalšiemu záchvatu. Potom som v podstate celý deň čítala, a dokonca som aj niekoľkokrát prečítala noviny s liekom, aby som sa uistila, že otec bude onedlho zdravý. Moja prvá naozajstná výplata v živote by mi mala prísť o týždeň, a podľa mojich výpočtov už len desať takýchto výplat a liek môžem kúpiť.

A keďže môj otec len leží a veľa nerozpráva, dnešnej večeri sa, chvalabohu, nemôže zúčastniť. Už len energia, ktorá ide z pána Stylesa, by mu mohla uškodiť. 

„Dobrý večer, pán Styles! Oh, ďakujem za takéto krásne kvety. Nemuseli ste si robiť starosti," povie Bridget, ktorá celá natešená príde do jedálne s veľkými bielymi ľaliami. Zarazím sa, keďže sú naozaj nádherné, a ich biela farba im dodáva jemnosť a krásu, čo mi na pána Stylesa nesedí. 

„Dobrý večer," pozdravíme naraz s pani Adamsovou, ktorá sa postaví vedľa mňa a neunikne mi, ako si ma predtým, ako sa pán Styles zjaví, starostlivo obzerá. Pán Styles sa zo šera chodby zjaví pred nami, s hnedým oblekom a čiernymi lakovanými topánkami. Niekedy začínam pochybovať, či nosí niečo iné ako len sviatočné obleky. 

„Dobrý večer." Svojimi očami sledujem jeho hlavu, ako mierne prikývne, aj jeho oči, ktoré sa do tých mojich pozrú iba na sekundu. Snažím sa tváriť normálne, no jeho prítomnosť vo mne vyvoláva určitý pocit potupy a nepokoja.

„Sadnime si za stôl, večera je už pripravená." Neochotne si sadnem za stôl, a ostatní to po mne zopakujú. Keď všetci sedíme za stolom, pani Adamsová odbehne, a ihneď na to sa valí s hrncom vriacej polievky. Snažím sa nepozerať na pána Stylesa, ktorý sedí chvalabohu na druhom konci stola, no tón, s akým sa rozpráva so strýkom, je pre mňa nezvyčajný. Znie tak presvedčivo. Jeho melodický hlas rozpráva uvoľnene ale tak, aby predsa len za sebou zanechal štipku výchovy a disciplíny.

„Ďakujem za pozvanie, táto polievka chutí naozaj vynikajúco." Pán Styles sa ozve, keď ochutná polievku ešte skôr ako ja, a mne neunikne ironické pretočenie očami. Samozrejme tak, aby to nikto nevidel.

„Oh, ďakujeme, pán Styles. Pani Adamsová je v tomto naozaj skvelá. Povedzte mi, ako sa vám darí v práci?" Bridget si zvedavo chlipne trocha polievky a so záujmom sa pozrie na pána Stylesa, ktorý sa tvári pohodovo. Máličko sa usmejem, keďže je toto príležitosť, aby som sa o ňom niečo dozvedela.