Liek lásky || H. S.

⇢ ˗ˏˋ 𝔇𝔢𝔳𝔦𝔞𝔱𝔞 𝔨𝔞𝔭𝔦𝔱𝔬𝔩𝔞 ࿐ ྂ

✍︎ June 1899

Práve si v izbe vyberám jedny zo šiat, ktoré si dnes oblečiem na svoj program s Matthewom, keď započujem, ako niekto zaklope na dvere. 

„Ďalej!" zakričím dostatočne nahlas a ďalej sa prehrabujem v skrini. Leto sa blíži a jarné dni, kedy neprší, využijem, aby som si obliekla jedny z mojich nedotknutých šiat..

„Nevyrušujem?" Hlas tety Bridget sa ozve ihneď za mnou, a preto sa opäť vyrovnám a otočím sa za svojou návštevou.

„Samozrejme, že nie. Len sa tu prehrabujem v tejto obrej skrini a snažím sa nájsť niečo, čo si dnes oblečiem. Tá skriňa je ešte väčšia ako moja minulá, až sa bojím, aby som sa v nej jeden deň nestratila!" zasmejem sa a vyčerpane si ľahnem na posteľ. Teta sa týči nado mnou a napriek tomu, že sa zasmiala, jej nervózny smiech mi napovie, že niečo nie je v poriadku. „Deje sa niečo? Niečo s otcom?"

„Oh, nie, nie, moja zlatá. Neboj sa. Teším sa s tebou, že stráviš čas aj s niekým iným, ako s nami, a že si si našla niekoho nového. Vieš, tá veľká skriňa má k svojej veľkosti aj určitý dôvod. Práve preto som tu aj prišla." Teta si vedľa mňa opatrne sadne a ja sa tak pomaly posadím.

„Pokojne hovor ďalej," pokyniem, keď sa zastaví a s neistým pohľadom ku mne vzhliadne. Jej ruky nervózne žmolia lem jej šiat, čo ma uvedie do miernych rozpakov a otázok, prečo je takáto nervózna.

„Možno to je na teba skoro a nenalieham, no napadlo ma, že či by si nechcela vyskúšať nejaké nové veci," povie opatrne.

„Jasné, rada vyskúšam niečo nové. O čo ide?" Poposadnem si a usmejem sa na ňu, aby som ju uistila, že je veľmi milé, že prejavuje takýto záujem. 

„Vieš, cez víkend na týždeň v nedeľu sa u mojej známej koná malý večierok, na ktorý som bola pozvaná. Nechcem tam ísť sama a tak ma napadlo, že či by si nechcela ísť so mnou." Mierne ma zaskočí takýto program, keďže som čakala, že sa pôjdeme niekde prejsť. Taktiež som tentokrát ja tá nervózna, pretože viem, že som ešte nikdy na žiadnom večierku nebola.

„T–to je veľmi milé. Vážim si, že si na mňa myslela, no neviem, či ti tam neurobím hanbu. Nikdy som na žiadnom večierku nebola, a tak neviem, ako to tam chodí a– "

„Oh, o toto si nerob starosti. Nie je to nič náročné. Stačí, keď sa budeš chovať ako práva dáma a o mužov nebudeš mať starosť. Tak čo, pôjdeš?" 

Jej ruky ma chytia za plecia a dôveryhodne sa mi zahladí do očí. Zarazí ma jej posledná veta, no nedám to na sebe poznať. Keďže nechcem, aby moja jediná teta zažila zo svojej najmladšej neteri akési sklamanie, neiste prikývnem a nakoniec poviem: „S–samozrejme."

„Skvelé! Už som ti dala ušiť aj šaty z jednej krásnej látky. Uvidíš, tie šaty si zamiluješ rovnako ako ja!" Zatlieska rukami a nečakane sa postaví. „Oh a inak, ako sa zatiaľ darí v práci?"

Túto otázku mi položia druhýkrát od môjho príchodu a aj keď som už pani Adamsovej povedala o mojich pocitoch, prekvapivo ma moje srdce donúti tete Bridget zaklamať z neznámeho dôvodu.

„Dobre."

„Tak to som veľmi rada!"

Jej postava zmizne v chodbe a ja len neprítomne hľadím na stenu predo mnou. Pôjdem na večierok, na ktorom som v živote nebola a budú tam muži. Horšie, že teta Bridget chce, aby som išla ako jej sprievod, a ako som už čítala, väčšinou to skončí zoznamovaním a potom zásnubami. Rozšírim oči a ihneď začínam ľutovať, že som jej na to kývla.