Stratená v poli slnečníc

6. Zmiznutie

Hneď na schodoch som zbadala Jakea. Samozrejme že aj on mňa.

,,Hej, Ellie!" zakričal mojím smerom a už sa ku nám teperil, čo bolo náročné, pretože celý Oliverov dom bol plný ľudí, od študentov až možno po riaditeľa. Toho sme vďaka bohu nestretli.

,,Ahojte." pozdravila som a zdvihla ruku.

,,Čaute! Tak ako sa darí?" celá natešená sa na nás pozrela Grace, Jakeova priateľka. ,,Ellie," chytila mi ruku, ,,už si sa rozprávala s Oliverom??" samozrejme, že ona o mojej "veľkej" láske Oliverovi vedela, čiže žiadne prekvapenie, že sa na neho pýtala.

,,Áno, veď nám otváral dvere." zasmiala som sa.

,,No jasné, ja trdlo!" buchla sa po čele.

Jeffrey a Jake išli niekam - preč od nás. Asi išli rozoberať nejaké tie ich "chlapské" veci. v podstate sme sa mohli nazvať ako taká nerozlúčna štvorka.

,,Takže ty si prišla s Jeffreyim?" vyvalila oči a na tvári mala vzrušujúci úsmev.

,,Nie tak celkom. prišli sme ako kamaráti. Veď ma chápeš."

,,Dievča, dievča, kedy mu už prestaneš lámať srdce?" zatvárila sa tragicky.

Zrazu začala hrať nejaká hudba v pozadí. ,,Ellie, Ellie, spieva mi Maroon 5!!" a potiahla ma smerom na parket. Ten bol ako inak, pri bazéne na terase.

,,Nie, to mi nerob Grace!" zahanbene som si skrývala tvár.

,,Uvoľni sa zlatko! A trocha života do toho umierania!" spojila ruky s mojimi a začala ma vytáčať do všetkých strán a pritom jej žiarili oči ako také žiarovky.

Všetci sa na nás pozerali ako "tancujeme", ale Grace to vôbec neprekážalo. A môžem slobodne prehlásiť, že potom už ani mne.

Hudba hrala samé "rozbíjačky", na ktorých Grace poskakovala už aj s tým nejakým promile. Musím povedať že sem-tam som zahliadla aj Jeffreyho ako sa na nás smeje. Nečudujem sa mu.

 Ľudia okolo boli šialení. Skákali v oblečení do bazéna, smiali sa na celý dom, poniektorí sa trochu vzdialili do súkromia. Ale Oliverovi to neprekážalo. Vlastne bol nadšený.

,,Bavíte sa?" pristavil sa ku mne a Grace, keď sme si už išli sadnúť po totálnom vyšťavení na parkete.

,,Je to supéééér!" nadšene zakričala moja verná kamarátka a ruky pozdvihla v rytme hudby.

,,Som rád." nadvihol jedno obočie, ,,A ty Ellie?"

,,Dobre...."

,,Iba dobré?" chytil mi ruku.

,,Je to perfektné!" zasmiala som sa snažila sa upokojiť moje trasúce sa nohy.

Už sa ku nám hrnuli naši stratení partneri. Oliver sa na nich pozrel a potom znovu niekam odišiel. Vyhýbavo.

,,Pozerám, že tancovať vieš od prírody." naklonil sa ku mne Jeffrey a Jake ho šťuchol do pleca.

,,Musím si odskočiť." pozrela som sa na Grace a už som trielila na toalety.

Asi by som klamala, keby som povedala, že som na ne išla hneď. Chvíľku som ešte blúdila po Oliverovom dome a nesmiem zabudnúť spomenúť, že v jednej chvíli (asi 5-krát) som načapala nejakých tých pubertiakov bozkávať sa v tmavých zákutiach domu.

,,Ellie?" počula som za sebou hlas, keď som kráčala na druhé poschodie.

Rýchlosťou svetla som sa otočila, ,,Áno?"

V tme sa blysli znova tie oči . Zrazu z tmy vystúpil chlapec. Mal krátke tmavo-hnedé vlasy, mierne strnisko, orieškové oči a páru centimetrov navyše odo mňa.

,,Poznáme sa?" opýtala som sa tú neskutočne otrepanú vetu.

Chalan nepovedal nič, iba sa pomaly ku mne približoval smerom hore po schodoch. Zatajila som dych. Zrazu bol úplne blízko mňa a chytil ma za zápästia.

,,Ellie, tu si!" skríkol na mňa Jake a než som sa stihla nazdať, ten neznámy chalan sa vyparil.

,,Jeffreymu sa zdá dlhá chvíľka." zasmial sa no trocha udivene na mňa pozeral.

Prebrala som sa z môjho mierneho šoku a zišla dole zo schodov.

,,Si v pohode?" opýtal sa a chytil ma okolo ramien.

,,Ehm....jasné...ja len, už by som mala ísť domov. Zájdem po Jeffreyho a pôjdeme." chytila som si hlavu a snažila sa v nej nastoliť poriadok.

Došla som k bazénu a skoro ma chytil šľak. Áno, ja viem. S Jeffreyim to bolo zložité a pritom tak jednoduché. Nemala som na to právo, ale stalo sa. Žiarlila som. Videla som ho rozprávať sa s nejakou blondínou pri schodíkoch do bezéna. "Rozprávali" sa, ale ja som veľmi dobre vedela čo tá chudera chcela spraviť. Zrazu sa k nemu nahla a začala ho "lízať". Moje srdce už bolo prelomené dosť, tak prečo nie! Otočila som sa so slzami v očiach kráčala cez vchodové dvere k autu.

Ale bol tu jeden nečakaný problém.... Auto tu nebolo! Pozrela som sa cez celú ulicu no nikde nebolo. Najrýchlejšie ako som vedela som sa vrátila späť na miesto činu - bazén. Jeffrey sa už rozprával s Jakeom a Grace.

,,Jeffrey!! Ukradli ti auto!" skríkla som a on sa ku mne hneď rozbehol.

,,Čože?!"

Vybehli sme na ulicu a otočila som sa na neho ukazujúc smerom za mňa na miesto zmiznutia jeho auta.

,,Haha, vydarené!" ironicky sa zasmial, ,,Ale apríl už bol."

Nechápala som o čo mu ide, otočila som sa a auto tam stálo. ,,Ale..."

,,Keď si chcela ísť domov, mohla si mi to povedať normálne." venoval mi pálivý pohľad a ja som bola úplne mimo.

Čo sa to so mnou deje?

(Tadadadá! Ďalšia časť, trošku dlhšia ako predošlé, ale dúfam že sa páčila:3 Comm, vote potešia stále c:)