13. Mokré tričko

132 4 3
                                    

Vletela som do izby ako zmyslov zbavená a otvorila skriňu. Párkrát som načiahla ruku, párkrát si pošúchala bradu no keď žiadny nápad neprichádzal, čo si obliecť do školy, otočila som sa na Grace s prosbou o pomoc. ,,Vidím, že potrebuješ radu odborníka." egoisticky sa usmiala  a premerala si ma očami. ,,Pozeráš sa na správnu osobu, drahá." Rýchlo si obzrela počasie cez okno a skonštatovala, že dnes bude zrejme pršať. Znova sa otočila čelom k mojej drevenej skrini. Ruky jej zmizli niekde medzi šatami a mne len ostávalo dúfať, aby vybrala taký kus oblečenia, v ktorom si nebudem pripadať ako Lady Gaga. Musím však uznať, že Grace má veľmi pekný štýl obliekania. Je úspešná blogerka, ktorá obľubuje pastelové farby. Nevravím žeby bolo na nich niečo zlé, ale ja skôr preferujem rôzne odtiene hnedej. Dalo by sa povedať, že hnedá je pre mňa útočiskom pokoja, čo v dnešnom poplašenom svete je dosť ťažké nájsť.

,,Tak už toľko neflirtuj s tou skriňou a niečo mi vyber!" zaskučala som spoza Graceineho ramena s nervóznym prekračovaním z chodidla na chodilo.

,,Snažím sa, keď...nič tu nie je..." prekrútila som očami nad jej povzdychom, ,,V blízkej budúcnosti ideme nakupovať. Je mi jedno čo si myslíš, proste pôjdeme. Potrebuješ nové veci do skrine." hodila  mi do rúk svetlomodré vyššie skinny  džínsy, ,,Ah, tebe by mohli zaplatiť za návrh nového filmu Ellie! Päťdesiat odtieňov hnedej!"

,,Myslím, že ty by si bola režisérom." odhrnula som prameň vlasov, ktorý mi padal do očí.

,,Myslím, žeby to nebolo na škodu." objavila sa predo mnou opäť Graceina svetlá tvár, ,,Tu máš." podala mi  biele jemné tielko a pletený zeleno-modrý svetrík. ,,Jediné čo tu nepredstavuje vývin hliny počas roka."

,,Ále, to si si mohla odpustiť." zatvárila som sa kyslo. ,,Len tak pre informáciu pani režisérka, máme už len 15 minút dostať naše zadky do školských lavíc."

,,Naše pekné zadky. Na tie si vždy počkajú." znova sa usmiala a zakrútila si moje vlasy okolo prsta, ,,A ešte by sa mi k tomu hodili tie čierne vyššie topánky." hrýzla si do pery a spokojne vykročila ku dverám na chodbu. ,,Dnešný outfit sa mi podaril. Myslím že to je svieži štart do dnešného dňa!" otočila sa späť na mňa. ,,Obe moje outfity." žmurkla a už sme kráčali na zastávku.

--------------------------------------------------------------------------------------------------

Po príchode do školy bez ujmi na zdraví a úspešnom sa vyhýbaní Angelovi, som si sadla do lavice. Z tašky som vybrala zošit a čakala na učiteľa. Zrazu do mňa vletel papierik. Otočila som sa a snažila nájsť páchateľa, ktorý mi ho hodil do hlavy. Ten sa však skrýval a mne ostávalo len s mierne červenou tvárou od hnevu ten lístoček otvoriť.

Vtom vošiel do triedy učiteľ. Papierik som vložila do vrecka od nohavíc a sústredila sa na hodinu.

Chémia sa skončila a tak ma moja myseľ podvedome zaviedla k mojej skrinke. Otvorila som ju, keď vtom do mňa narazila nejaká osoba.

,,Grace!"

,,Ahoj, ahoj moja milovaná!!" vystískala ma.

,,Tváriš sa, akoby si ma rok nevidela." odsunula som sa od jej bombardujúcich objatí.

,,Ellie, neuveríš! Našla som ti-"

,,Stratenú písomku z matiky, z ktorej mi zabudli napísať známku?"

,,Nie. Ja našla som-"

,,Moju náušnicu, ktorú som stratila minulý týždeň?"

,,Nie. Ellie-"

,,Alebo nejaké dedičné papiere od mojich biologických rodičov, kde som zdedila milióny?"

,,Ty si adoptovaná?" Grace náhle skrčila nos do pomykova.

Stratená v poli slnečnícDonde viven las historias. Descúbrelo ahora