Sadla som si do auta a pozrela na Jeffereyho. ,,Čo to dopekla malo byť?" nahnevane som prekrížila ruky na prsiach.
Naštartoval auto a rukou si utrel krv na pere. ,,Nechaj to tak.."
,,Mám to nechať tak? Si v pohode? Práve ste sa pobili pred celou haldou ľudí a ja to mám nechať tak?! Mohla vás chytiť polícia a-"
,,Ale nechytila." konečne sme sa pohli vpred.
,,To budete skúšať do vtedy, kým vás nechytia?" zatvorila som oči a snažila sa upokojiť.
,,Proste to nechaj tak. Nie je to tvoja vec Ellie!"
,,Fajn, nečakaj, že sa ťa potom zastanem, keď sa niečo stane."
Vtom ma chytil za koleno a mierne ho stlačil. ,,To po tebe ani nechcem." Pozrel sa mi do očí.
,,Pozeraj sa radšej na cestu." povedala som, ale tentoraz už miernejším tónom.
-------------------------------------------------------------------------------
Zaparkoval pred mojím domom a pohľad zaboril do volantu pred sebou. ,,Tak dobrú."
,,Jeffrey, prepáč.....nechcela som kričať, já-"
Konečne sa na mňa pozrel a mne stislo srdce. Jeho pohľad bol tak smutný a zároveň zvodný. Náš očný kontakt silnel, ale ja som ho zrazu prerušila. ,,Ellie..."
,,Máš tu ešte trochu krvi..." načiahla som sa po vreckovky, ktoré boli v palubnej doske a jednu vybrala z balíčka. ,,Ukáž." prstami som mu prebehla po spodnej pere a utrela ju.
,,To je v poriadku." chytil ma za zápästie. Ešte chvíľu sme sa na seba pozerali, no potom som vystúpila so slovami, že už musím ísť.
A hlavne sa neobzeral ty kazisvet! zavrčala som sama na seba a od nedávneho zážitku sa mi ešte stále triasli ruky. Vybrala som kľúče z tašky a strčila ich do zámky. Znova nikto nie je doma. Zapálila som svetlo na chodbe a vyzula si topánky. Na dnes mám dosť.
Vykročila som do tmy na poschodí. Po vŕzgajúcej podlahe som sa doteperila až do mojej izby. Tam som zažala malé svetlo vedľa postele a zatiahla som moje svetlo-ružové závesy. Vyzliekla som si šaty a zavrela sa do kúpelne. Horúca sprcha ma upokojila a mierne aj naladila. Obliekla som si šortky s vyťahaným tričkom na spanie a hodila sa na postel. ,,Chýbala si mi láska. Už ťa neopustím." hlavou ponorenou do paplóna som som si povzdychla. No niečo sa mi nezdalo. Vstala som a opäť podišla k oknu. Nenápadne som odhrnula záves a pozrela sa na cestu pred domom. Stále tam stálo Jeffreyho auto. Zrazu zasvietili svetlá a on zmizol. Prečo tu tak dlho stál?A čo sa s ním deje? Sadla som si na postel a vytiahla mobil. Vtom mi zabzučal.
Grace: Kde si ty šibalka?
Ja: Prepáč, zabudla som napísať. Išla som s Jeffreyim domov.
Grace: Aha, jasné. Mala si ma počkať pri vchode.
Ja: Troch sa to zvrtlo, prepáč
Grace: V pohode, len som sa bála.:)
Ja: Tak dobrú, zajtra napíšem retardík:)
Grace: Brú tanko-stroj;D
Ja: Au, to bolelo:( :D
Nato som mobil položila na nočný stolík a doobdivovala strop. Je čas spať.
-------------------------------------------------------------------------------
ESTÁS LEYENDO
Stratená v poli slnečníc
FantasíaEllie je ako každé dievča jej veku. Má priateľov, navštevuje školu a skoro nikdy sa neprestáva smiať. V jej živote sa však začnú stávať zvláštne veci. Zo začiatku si bude myslieť, že nič neznamenajú, no neskôr zistí informácie, ktoré jej nedajú spáv...
