Stratená v poli slnečníc

14. Prekvapenie

(Song - The Makemakes - I am yours)

,,Kde sa to máme vlastne stretnúť?" napäto som dobiedzala do Grace.

,,Dievča, vidno, že si už storočie nerandila. On príde PO TEBA. Vy nepôjdete von na preliezky, ale na RANDE! Žiadne stretneme sa tam a tam. Nie. Pekne príde po teba autom."

,,On má vodičák? Wáááu, Grace. Konečne viem že má nad šestnásť." prekrútila očami a tvárila sa, že nepočuje.

,,Už sa nemôžem dočkať, čo na neho povieš! Ako príde oblečený, aké bude mať vlasy, ako sa bude správať, kde pôjdete, čo ti povie-" Grace fantazírovala pri výbere náušníc.

,,Vidím, že sa tešíš viac ako ja. A navyše, ešte stále neviem ako vyzerá."

,,Nechaj sa prekvapiť." žmurkla s úškrnom, po ktorom mi prešiel mráz po chrbte. Rozmýšľam nad tým, či mi nevybavila rande s Jackie Chanom. Viete, ten diabolský úsmev ktorým ma "pohládza".

Konečne mi Grace vybrala malé zlaté guličky do uší, keď si ma premerala od mojej strapatej hlavy po konce podpätkov. ,,Dokonalá!" spokojne sa potľapkala po pleci. 

,,Hmm, aj tak vonku prší." uvedomila som Grace.

,,Vezmeš si dáždnik!"

,,A kam? Nemám tašku."

,,Chceš, aby mi zmoklo moje umelecké dielo?" 

,,Aj tak mám vlhké šaty, pretože mi celkom nevyschli."

,,To neznamená, žeby si im mala ešte pridávať na mokrote." 

,,Tak mi zožeň tašku."

,,Nebudem v takomto počasí behať do obchodu, Kristove nohy!"

,,Znova je z teba veriaca?"

,,Znova je z teba vydierač?"

,,Znova  sa budeme hádať na nezmysloch?"

,,Znova moje úsilie nazývaš nezmyslami?"

,,Znova sa urážaš?" prekrútila som oči.

,,Znova ma obviňuješ, že sa urážam?!"

,,Ja že ťa obviňujem?"

,,No moja mama tu teraz nie je."

,,Tvoja mama ťa obviňuje?" 

,,Keď zmizne polovica koláčov na Vianoce, tak hej."

,,A to si ešte nevidela-" Odrazu náš "rozhovor" prerušilo zatrúbenie.

,,To budééé tvoj Jonathaaan." Grace opäť predviedla svoje spevácke schopnosti. Začínam sa báť... 

Rozbehla som sa dole schodmi pred vchodové dvere a rozhliadla sa po okolí. Nah Grace, to bola donáška PIZZE. 

Vrátiť sa mi už nechcelo a tak som tam vonku ostala stáť ako také trdlo. Za určitých podmienok by prístrešok pri dverách fungoval. Teraz? Vietor šľahá kvapkami vody ako s bábkou, ja mám ešte stále vlhké šaty, pretože sa úplne nevysušili (a mám dojem že dnes večer sa ešte tak skoro nevysušia), tiež treba spomenúť, že moje vlasy vďaka prehánkam spľasli a vyrovnali sa a na kôpke toho všetkého ešte nemám tašku.  ,,Argh!" capla som sa po čele a po chvíli mi došlo, že som "narušila" môj make-up. Myslím, že dnešok si "užijem".  - dúfam, že je dostatočne cítiť sarkazmus.

Moja nádej sa odrazu objavila, keď som v uličke zahliadla čiernu limuzínu, ktorá sa blížila k nášmu domu. Limuzína pomaly prešla okolo, ako keby ma ani nevidela. Počkať, alebo len prechádzala na inú ulicu? Vnútorne som sa trhala na kusy, a tak, ako  sa moja nádej objavila, tak aj vzplanula. Príde vôbec? Začínala som pochybovať.