Stratená v poli slnečníc

8. Déjà vu

Po tom, čo sme s Grace strávili celý večer púšťaním hudby a rozprávaním sa o koncoročnom výlete do Talianska, rozhodli sme sa, pozrieť si film.

,,A čo chceš? Avangers, alebo The maze runner?" zdvihla ku mne DVD-čka.

,,Na čo máš chuť ty. Ja si pozriem hocičo, čo mi pani šéfka nadelí." zasmiala som sa strčila do mikrovlnky pop-corn.

,,Ták," zamyslela sa, ,,nechaj sa prekvapiť!" rozbehla sa smerom do obývačky a nenápadne strčila DVD-čko do prehrávača. ,,Pohni si Ellie, lebo ti to ujdééé!" zakričala mi do kuchyne.

,,Už idem, počkaj." prevrátila som oči a odpočítavala posledné sekundy na displeji mikrovlnky.

Odrazu zapípala a ja som s nadšením otvorila dvierka. ,,Au!" zahryzla som si jazyka, keď som vyberala horúce vrecúško pop-cornu.

,,Elliééééé!" počula som Gracin unudený hlas.

,,Už, už!" rýchlo som prevrátila vrecúško a popukané kukurice preklopila do sklenenej misy. Schmatla som ju pod pazuchu a hybaj k telke.

,,Chvíľa prekvapenia." Grace roztvorila ruky nad začínajúcim filmom. ,,Tadadada, ta ta, tadadada, ta ta, tadadadáááááá, tdttdtdtdddddd!" zaspievala úvodnú melódiu úplne od iného vydavateľstva ako som si mohla všimnúť na obrazovke. Bolo tam totiž iba známe logo MARVEL a žiadne 20th century fox. Asi ma chcela zmiasť.

,,Woohoo! Vidím to na večer prebásnený, aký je Loki úžasný beťár!" zasmiala som sa, pretože som veľmi dobre vedela, že Grace bola až po uši zbláznená do Toma Hiddlestona alias Lokiho.

,,Tomu ver moja krásna!" vypustila oči na obrazovku a jej tep srdca som cítila až na dlaniach. Bola úplne vzrušená a nevedela sa dočkať kedy ho vo filme uvidí.

Film bol super. Nečudujem sa, že Grace tak strašne zbožňuje MARVEL. Ako povedala "je to jedno z najlepších vydavateľstiev"!

Bolo pol 12 večer, ale ešte sa nám nechcelo spať.

,,Ellie, nedáme ešte jeden film?" dobiedzala do mňa prosíkaním ktoré bolo sprevádzané psím pohľadom.

,,Noo, " pozrela som sa na hodinky, ,,čas nesúhlasí, ale ja áno!" a tak vybrala druhé DVD-čko a strčila do prehrávača aj to. The maze runner. Toto je pre zmenu môj horec. Dylan O'Brien.

Asi v polovici filmu som si uvedomila, že Grace už spí rozvalená na gauči a ja som posledný divák pri zmysloch. Opatrne som sa zdvihla, aby som do nej nedrgla. Zrazu som začula klopanie na vchodové dvere. Hlboko som prehltla a vykročila smerom k nim. No ták Ellie, otvor! V duchu som sa povzbudzovala. Otvorila som.

,,Čože?!" zhrozene som zašepkala pre seba. Predo mnou sa v hlbokej mesačnej noci rysovalo pole. Slnečnicové pole. Jemne som stúpla bosou nohou do vlhkej hliny. Navôkol nebolo nič viac, iba tieto vysoké porasty. Nič iné. Urobila som 3 kroky vpred a obzrela sa. ,,Pole..?" vypleštila som oči, keď som si uvedomila, že stojím uprostred neho a náš dom zmizol. 2-metrové rastliny mi bránili vidieť na koniec tohto labyrintu a ja som pomaly , ale isto dostávala záchvaty paniky. Čo teraz?

Polonahá som si obchytila ramená. Krátke šortky, a tielko neboli veľmi dobrá kombinácia na večerné potulovanie skrz slnečnice. Hlboko som sa nadýchla a vydýchla. Chĺpky na rukách mi stáli dupkom a ja som nevedela kam ísť. Nakoniec som podvedome uviedla kroky cez jednu poľnú cestičku. Počula som lúčne koníky, ako skáču a krídelkami vytvárajú tie známe zvuky. Nechápala som. Odrazu som na zátylku pocítila jemný dych. ,,Ellie...." srdce mi stislo, až som sa nevedela pohnúť. Mierne a opatrne som sa otočila. Nič. Nikto nikde.

,,Zobuď sa! Zobuď sa!" štipla som sa do ruky v nádeji na prebudenie. Slzy mi tiekli po tvári a na chrbte mi tancovali kamarátky zimomriavky.

,,Ellie!" pozrela som sa smerom hore, odkiaľ pochádzal neznámy, ale dosť strašidelný hlas. Bol dutý, zachrípnutý a ako ozvena.

Pred očami sa mi z okolitého dymu vytváral obrazec. Hlava, krk, telo a .... zrazu to bola celá postava. Vyzerala ako duch. Zakričala som a on začal behať mojím smerom. Robila som metrové kroky a utekala preč, kým som nepocítila na nohách čosi vlhké. Stála som v mláke. Chytila som si čelo a dala facku. ,,Zobuď sa!" nahnevane som sa snažila prinútiť. ,,Toto je iba sen! Iba sen!"

,,Nie,..." pozrela som sa do mláky a zrazu ma za nohy chytili dve bledé ruky. ,,nie je!" stiahli ma do vody tak rýchlo, že som sa nestihla ani nedýchnuť. Držali ma, nepustili a ťahali hlbšie do tmy. Zakričala som, ale iba sa mi nahrnula voda do hrdla. Trhala som so sebou a snažila sa vyslobodiť. Rukami som šmátrala po posledných lúčoch mesiaca na hladine. Voda bola ľadová a ja som sa strácala...

,,Slečna Lincolnová!" zrazu som otvorila oči. ,,Ak chcete rušiť priebeh hodiny, tak prosím opustite triedu."

,,Čože?" zamrmlala som si popod nos, utrela si slzy na lícach a uvedomila, že som zaspala na chémii, pričom učiteľ ukazuje prstom na dvere. Déjà vu?

(Viem, je to kratšia kapitola, ale aj tak ďakujem všetkým ktorý čítajú tento príbeh a som rada za každý votík alebo comm:) Ďalšia časť bude čoskoro:3 XOXO)