Stratená v poli slnečníc

12. Budúca minulosť

Odtrhla som pery od tých Jeffreyových. ,,Mali by sme už ísť. Začína byť trochu zima." postavila som sa v domnienke, že zmením môj sen a všetko bude odteraz inak.

,,Ukáž." ozvala sa jeho usmiata tvár a na ramenách som pocítila jeho vyhriatu červenú mikinu. Očividne nie...

Vykročila som dole kopcom k autu, cez slnečnicové pole s mojím "princom" po boku.

,,Ideme domov?" položila som rovnakú otázku ako vo sne. A znova sa ku mne dostala tá istá odpoveď.

,,Ehm...myslel som, že ešte chceš ísť sa trochu zabaviť."

,,Pôjdeme, len som sa chcela prezliecť." pozrela som sa na moje kraťasy a v kútiku oka som zbadala Jeffreyho pobavenie.

,,Oh, chápem." zasmial sa a viedol nás ku mne domov.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Po tom, čo som znova absolvovala otázky týkajúce sa starých obrazov na našej chodbe a Jeffreyho odborné zhodnotenie, že mi tie šaty svedčia, boli sme pripravení vyraziť na párty. Ja osobne som sa veľmi tešila. Bolo to zväčša preto, že som mala možnosť opäť uvidieť toho podivína. Aspoň som sa domnievala.

Došli sme k Oliverovmu dosť hlasnému, pubertálne obsadenému domu. Privítal nás ako som očakávala. Po vstupe som znova narazila na Jake, ku ktorému sa hneď napojila Grace. Potom chalani odišli a my sme s Grace znova skončili na parkete a vykrúcali sa do strán, ako také gumové medvedíky. Potom sa pri nás zastavil Oliver s tým jeho vražedným pohľadom a mňa stislo pri srdci. Prehodili sme páru slov a už pri mne stál Jeffrey aj so svojím pobočníkom Jakeom.

,,Musím si odskočiť." povedala som rýchlo a ani nečakala na ich reakcie. Celý večer som sa na to pripravovala. Na čo? Na koho? No predsa....

,,Ellie." za chrbtom som začula moje meno z úst toho chlapca.

,,Kto si? Povedz mi to." zostúpila som o páru schodíkov nižšie k "nemu".

,,Celý ten čas si čakala a tešila sa na mňa?" usmial sa jedným kútikom úst.

,,Prečo sa mi to deje? Prečo sa mi celý ten sen opakuje? Prečo? Veď to bol iba sen, tie nie sú reálne-"

,,Myslíš že to bol iba sen? Nie Ellie. Všetko bolo reálne. Vrátila si sa v čase kvôli jednej udalosti. Udalosti, ktorú musíš zmeniť."

,,Čože?" prstami som si chytila čelo a snažila sa v hlave nastoliť poriadok. ,,KTO si?"

,,Kto som nie je podstatné," stíšil hlas, ,,pre zatiaľ. Jediné čo potrebuješ vedieť je to, aby si sa vyhla Angelovi. Nesmieš sa s ním stretnúť." pocítila som jeho teplú dlaň na mojom líci.

,,Prečo?" pozrela som sa do jeho tváre a snažila sa v nej nájsť pravdu. ,,Nechápem-"

,,Teraz ti to možno nedáva zmysel, ale musíš mi sľúbiť, že sa s ním nestretneš." jeho hlas bol mäkký a úprimný.

,,Dobre, ale...je tu jeden problém. Ja som ho už stretla..."

,,Nie v budúcej minulosti." a na to sa vyparil ako para po horúcej kúpeli.

,,Ellie, tu si!" v ušiach mi zazvonil mužský hlas. Jake. ,,Jeffreymu sa zdá dlhá chvíľka. Si v pohode?"

,,Mala by som už ísť domov. Idem po Jeffreyho." na to som Jakea "opustila"  a zanechala mu za sebou maličký úsmev na znak toho, že som v pohode.

Keď som došla k bazénu, opäť ma oblial studený pot. Znova tam stál Jeffrey aj s tou blondínkou, čo mi stále lámalo srdce. Tentoraz som však nechcela utiecť ako malé dieťa a miesto toho som nazbierala všetku odvahu a mojimi nesmelými nohami som udávala malé kroky ku nim. Chytila som Jeffreyho pažu a celé moje telo odrazu napadli výčitky. Jeffrey sa na mňa otočil s úsmevom a potom sa znovu pozrel na tú blonďatú ozrudu. ,,Ahoj Ellie" zasmial sa, akoby moje meno bol ten najúžasnejší vtip.  ,,...toto je moja-"