What happened with Regina Williams?

30. Uzavretie

Aj tak to celé s Romeom bola len moja chyba. Nikdy som si predsa nič vážne začať nechcela. No niekde v mojej mysli som si myslela, že by to tentokrát mohlo byť iné. Lebo som videla aký je to dobrák a ako si váži Angelu vďaka tomu, čo všetko spolu zažili. A zároveň sa mi zdôveril aj o jeho bratovi, o ktorom skoro nikomu nerozpráva. A ja hlúpa som zahodila všetky svoje zábrany a začala si s ním predstavovať niečo viac. Tak málo mi stačilo, aby si ma získal. Záujem a trošku dôvery, ktorá bola pre mňa výnimočná.

Sama som si dávno nastavila hranice, že o ničom osobnom pred svojimi partnermi nerozprávam. S Dominicom mi to vyhovovalo. Stále o ňom neviem skoro nič osobné. Nikdy som sa nevidela ani s jeho rodičmi. A on zase s tými mojimi. Takto nám to vyhovovalo.

Hneď ma napadlo znovu sa ozvať Dominicovi. Tam som aspoň vždy vedela na čom som. Necítila som pri ňom ten pocit prázdnoty v srdci a obrovského sklamania. O ňom som vedela, že podvádza a iný nebude. Nikdy som nemala dovoliť Romeovi získať nado mnou takúto moc.

Musím sa naňho vykašlať! Zabudnúť naňho a odláskovať sa! Bolo mi fajn. Vôbec som nemusela riešiť túto emocionálnu drámu. Bola obrovská chyba myslieť si, že si dokážem získať niekoho ako Romeo. Teda aspoň niekoho čo pre mňa on predstavoval. Perfektný frajer, ktorý bude mať oči len pre mňa a bude ma nosiť na rukách. Obrovská rozprávka a som veľmi prekvapená, že som niečomu takému vôbec uverila. Mala som už česť s chlapmi a preto som fakt zo seba sklamaná kde som nechala hlavu.

Ako ma mohol takto nejaký poznačiť? Pleskla som sa po hlave a zaborila som svoju hlavu hlboko do vankúša. Musím sa schopiť! Musím byť znovu nad vecou, nad všetkými chlapmi a už nikdy nepremýšľať nad vzťahmi!

Naštvane som sa posadila a chytila mobil do svojej ruky, aby som napísala: 

Júlia Williams: Prídeš?

Mobil som odhodila na posteľ a pozerala som prázdno na stenu. Trvalo to ako večnosť pokým mi konečne zablikal displej.

Romeo Wagner: Môžem aj hneď.

Romeo Wagner: Za 10 min som u teba

****

Správala som sa nad vecou. Neprejavovala som žiadne emócie, aj keď moje srdce zvierala hlboká pichľavá bolesť.

„Stalo sa niečo? Prečo si sa mi vyhýbala?" prihovoril sa mi, keď vošiel do mojej izby a zatvoril dvere.

„Nevyhýbala. Nemala som čas. Veď vieš, veľa učenia, skúšok a tak." Povedala som celkom odmerane a pokrčila som ramenami.

Prikývol na znak pochopenia.

„Takže je medzi nami všetko v pohode?" znovu sa ma opýtal, ale vyzeral, že mojim slovám, že som len nemala čas, uveril. Typický chlap. Oni správania žien nevedia rozlíšiť.

„Jasné. V najlepšom." Uškrnula som sa naňho, ale zamaskovala som to do úsmevu.

Viditeľne sa uvoľnil. „To som rád. Myslel som si, že sa niečo stalo. Bál som sa o teba. Caroline mi o tebe nechcela nič povedať."

Snažila som sa ignorovať tie slová. Bál som sa o teba. Lebo kvôli ním znovu niečo v mojom srdci zajásalo a to som nechcela. Toto nebol dôvod prečo som si ho tu zavolala. Potrebovala som sa dostať z jeho moci. Potrebovala som sa s ním vyspať a prestať si ho idealizovať. Potrebovala som na ňom nájsť chyby. Ako napríklad tú ako na mňa stále upiera ten jeho hlboký pohľad, ktorý mi vypaľuje niečo priamo do hrude. Akoby mu na mne záležalo a chcel o mne vedieť všetko. Je to otravné. Ozaj je? Alebo to, že si vždy prisadne priamo ku mne a vždy sa ma dotýka stehnom. Aj to je otravné, nenecháva mi žiaden priestor. Alebo to ako u mňa po každej návšteve necháva milión ponožiek. Lebo ich vždy stratí a keď sa konečne nájdu, tak si ich nikdy nevezme späť a mne ich je ľúto vyhodiť. Dobre, toto už konečne trochu otravné je. Ale stále je to otravné málo.

Nechcela som sa zhovárať. Pobozkala som ho na pery. Nie nežne. Išla som rovno na vec. Prisala som sa naňho a zarovno mu vyzliekla tričko cez hlavu. Musí byť niečo čo sa mi na ňom nepáči. Bozkávanie? Páči sa mi. Telo? Páči sa mi. Kurva! Nezaberá to! Čo tá bolesť čo teraz pri ňom cítim v srdci? Tá sa mi nepáči! A čo tie noci plné plaču? A aký smútok vo mne vyvolal? To sa mi tiež nepáči!

Jeho ruky zopakovali rovnaký pohyb ako moje pred chvíľou a tiež mi vyzliekol tričko. Automaticky zaputovali na moje prsia, ktoré ohmatával. Túto podprsenku mal na mne rád. Robila mi o dve čísla väčšie prsia.

Zvalila som ho na posteľ a začala mu rozopínať rifle. Stál mu, takže to nebolo také zložité. Naslinila som si ruku a párkrát som prešla po jeho dĺžke predtým, než som sa naňho posadila. Hneď začal spolupracovať. Dopomáhal mojej pohybujúcej panve vlastnými prírazmi a rozopol mi podprsenku, aby sa mohol dotýkať celého môjho tela. Posadil sa, aby ma mohol bozkávať. Náš sex bol vždy veľmi dobrý, ale nedokázala som si ho užiť tak ako predtým. Nie, keď som cítila tú bolesť v mojej hrudi. Bolo to zvláštne. Pri Dominicovi som bola hotová z nášho sexu po hádkach, podvádzaniach a rozchodoch. Tá bolesť mi vyhovovala a vždy som sa vďaka nej rýchlejšie spravila. No pri Romeovi to tak nebolo. Celé mi to narúšala. Nevedela som sa urobiť. 

Hneď ako sa spravil, zliezla som z neho a obliekla si naspäť nohavičky a tričko. Budem sa musieť od neho odľúbiť.

„Musím sa ešte učiť. Zajtra mám ďalší zápočet." Zaklamala som. Chcela som, aby odišiel. Teda aspoň moja logická stránka chcela. 

„Jasné, nechám ťa učiť." Priblížil sa, aby mi vlepil pusu na spánok. „Budem ti držať palce, ale určite ho zvládneš." Znovu som sa snažila nepočúvať jeho slová. Dostanem sa z toho celého, len si nemôžem nič z toho, čo mi hovorí pripúšťať k telu.

„Vďaka."

„Stretneme sa zajtra po tvojej skúške?" opýtal sa ma.

„Už mám dohodnutý program s Caroline. Ale budem ti písať." Znovu som mu zaklamala. S Caroline sa nebavíme.

„Tak keď budeš mať čas, ale som rád, že je medzi nami všetko v pohode. Chýbala si mi za ten čas, čo si sa učila." 

Moje podvedomie si už zaplávalo uši.