Amulet (dočasne pozastavené)

Piata kapitola

V obývačke bola Tara s Erikom-bozkávali sa ,, Aké nechutné,, pomyslela som si. Keby toto videli naši Tara by mala na mesiac zracha A ešte by jej aj zakázali mobil.
,, Ahm Ahm " zakašlala som. Tara sa na to otočila- konečne.
,,Uff to si len ty " vzdychla si " Kto iný by to mal byť?" " Napríklad vaši" zamiešal sa do debati Erik. Ešte stále je mi nepríjemné byť v jeho blízkosti. Jasné, že sa bojí. Keby prišli naši obaja by mali riadny prúser. ,,Koľko sa tu ešte mienite bozkávať?" spýtala som sa otrávene. ,,Hovoríš to akoby si to ty ešte nerobila." povedal Erik uštipačne. Toto ma dostalo. Očervenala som sa a radšej som hneď odišla do svojej izby. Ešte som však stihla zastihnúť Erikov víťazoslávny úsmev. Čo iné som mohla urobiť? Toto kolo vyhral on. To mu ešte spočítam. Lahla som si na postel a rozhodla som sa ,že ešte dočítam Divergenciu. V polovici knihy sa mi začali zatvárať oči a už som zaspala.

Ráno mi zazvonil budík o 5:30. Mala som zažnuté. Bola som v tom istom oblečení čo som mala v škole a pri nohách mi ležala kniha. Zaspala som pri čítaní. Ešte som asi 5 minút ležala v posteli a nakoniec som vstala a išla sa prezliecť. Na raňajky som si urobila smoothie. Umyla som si zuby a vlasy som si dala do drdolu.Išla som sa pozrieť k Tare- ešte spala . Kto vie čo sa v noci stalo. Ešte som mala čas a tak som sa rozhodla, že do školy pôjdem pešo. Keď som prišla do školy bolo 6:58. Ešte som sa tam však dobre nevyznala a tak som tam asi 5 minút blúdila ,no nakonec som našla moju triedu. Myslela som si, že v triede budem sama. Mýlila som sa. V triede už bol Zake.

Ďakujem za podporu. Touto kapitolou som chcela poďakovať hlavne za 300 videní, no aj za všu podporu. Poteší koment aj like. Prosím píšte čo si myslíte- aj keď to bude zlé :D