Amulet (dočasne pozastavené)

20.part

Leteli sme ďalej. Začala sa mi však krútiť hlava a potom.....

Som videla už iba tmu...

Zobudilo ma svetlo, prebodávajúce moje oči. Snažila som sa postaviť a svoj čin som ihneď oľutovala. Do celého tela mi vystrelila bodavá bolesť. Pomaly, pomaličky som otvorila oči. Vrr.. to svetlo. Za pár minút som si na neho zvykla. Všade okolo mňa boli biele steny, ležalo som na niečo čo sa len ťažko dalo nazvať posteľou, bolo to z lián a lístia. Všimla som si, že všetky ?postele? tu boli takéto. Vtom sa dvere otvorili. ,,Sarah" vzdychol Zake. ZAKE?? On je tu. ,,Zake!! " skríkla som na neho natešene. ,, Ty žiješ. " bola som hrozne šťastná. ,, Áno Sarah ja žijem. To skôr ja som sa bál či žiješ ty. " povedal ustarostene. ,, Č-čo sa stalo??" bola som derozorientovaná. Spomínala som si na... na náš rozhovor z Jasonom, Teodorom a Isabel... na to ako som utiekla... na jahody... na to ako som išla lietať na Faire... A ďalej už len tmu ,,No ja neviem čo presne sa ti stalo. Vieme len, že si odpadla s Jason ťa musel zachrániť. Čo presne sa stalo ti povie Jason. " povedal. ,,Chýbal si mi. " povedala som mu. ,,Aj ty mne." povedal. V jeho hlase som však necítila žiadnu emóciu... nie to sa mi určite len zdá. On tu bol predsa vždy pre mňa. Mám ho predsa... Vtom moje rozjímanie prerušil Jason. ,,Ahoj Sarah. " povedal Jason. Pozrel vraždiacim pohľadom na Zakeho a ten bohužiaľ ihneď odišiel ,, Ahoj Jason. Prosím ťa vysvetlíš mi čo sa stalo?? " spýtala som sa ho. Naozaj by som rada prišla tejto záhrade na kloub (viem, že je to po česky ale neviem ako sa to píše po slovensky) ,, No pamätáš si ako sme sa pohádali?? " spýtal sa. Bol vidieť, že veľmi chcel aby som si to nepamätala. Aj som sa chvíľu pohrávala s myšlienkou povedať mu, že si to nepamätám. Avšak nakoniec som mu odpovedala pravdivo. ,,Pamätám si..." A vyrozprávala som mu všetko čo si pamätám. ,, Tak to dosť vysvetľuje."  povedal. ,, No tak spusti." a tak začal. ,,Keď si odišla začali sme sa hádať. Vedel som, že to je moja chyba. Nechcel som si to však priznať. Vypočul som si veľa.... kritiky. Keď som sa konečne donútil priznať svoj omyl bežal som za tebou. Práve si letela na Faire. No letieť nieje ten správny výraz. Ty si na nej len ležala a vyzeralo to, že o chvíľu spadneš. Rýchlo som vysadol na svojho Shadowa (viem neoriginálne ale čo už)..." ,,Počkaj ten krásny čierny drak je tvoj?? Ja som si myslela, že máš makaga. " prerušila som ho. ,,Po prvé- neprerušuj ma. Po druhé- áno to je môj malý Shadowko. Po tretie- nesmieš ma podceňovať. No ale k podstate. Nasadol som na svojho Shadowa práve v čas. Keď som letel k tebe stratila si rovnováhu a padala si. Bola si v bezvedomí a tak si sa ma nemohla chytiť. Išiel som teda na istotu. Povedal som Shadowovi čo chcem. Skočil som za tebou. Keď som ťa chytil Shadow letel pod nás a ja som na neho skočil. Bolo to síce riskantné, ale my so Shadowom sme to mali nacvičené. Rýchlo som ťa odviezol do nemocničného krídla. Ešte pár minút a bola by si mŕtva. No, aj sme si mysleli, že si mŕtva. Nieje tu tak vyspelé zdravotníctvo ako v našom bývalom svete. Bola si viac ako týždeň v kóme. Všetci sme sa o teba hrozne báli. Veľmi mi odľahlo keď som zistil, že si v poriadku. Neodpustil by som si, kedy sa ti niečo stalo. " Vysvetlil mi. Ešte stále mi to však nesedelo. ,, Ale ako som odpadla?"  ,,No pravdepodobne bolo niečo s tými jahodami. Musím na to upozorniť náš kmeň. Tie jahody sú totiž jedlé. Náš kmeň ich normálne jedáva
Neviem ako sa to mohlo stať. Máš ešte nejaké otázky??" spýtal sa ma. Keďže som sa už nič nechcela spýtať záporné som kývla hlavou. ,,Dobre ináč zabudol som ti povedať. Mal som ťa učiť jazdiť na Faire. Avšak teraz ťa to nemôžem učiť a ani nemusím. Čiže sme rozhodli takto. Kým si bola v kóme učil som jazdiť Zakeho na makagovi. Ty si tu ešte aspoň pár dní poležíš. A presne o týždeň vyrážame hľadať amulet. Musíme ho nájsť čo najskôr. Aj keď sa to nezdá všade tu prebiehajú boje. Približne o mesiac sa však začne ten najväčší. A ten amulet nám zaistí výhru. Ak ho súper nájde skôr ako mi sme stratení. Potom nám zostáva už len dúfať.

Už to budú dva mesiace čo som naposledy vydala nejakú časť. Vážne sa vám ospravedlňujeme ale viete bol polrok čiže som musela zamakať a ešte k tomu sa mi pokazil tablet čiže aj toto píšem na mobile. A keďže si nechcem totálne zničiť oči tak sa snažím obmedziť čas na mobile. Dúfam, že sa vám nová časť páčila
#Tamarka