11. kapitola

174 26 2
                                    

Túto časť chcem venovať Kate_uske, ktorá mi pomohla keď som si myslela, ze s týmto príbehom skončím. Je to moja dobrá kamoška.

Z pohľadu Zaka:

Sarah práve odišla s Jane. Je taká krásná (myslí tým Sarah). Neviem čo mám robíte. Domov ísť nemôžem . Dostal som štvorku z fyziku - už tretiu - a otec povedal, že ak ešte raz prinesiem horšiu známku ako dvojku tam sa domov ani nemusím vracať. A on ti myslí vážne. Už viac krát som to okúsil. Sarah odišla s Jane a v škole nechcem stráviť ani o minútu viac ako je potrebné. Zavolal som teda Jakovi. Povedal , že o 20 minút sa môžeme stretnúť v skateparku. Vyšiel som teda na svoj skate a už som uháňal ulicami ako s vetrom o závod. A štvrť hoďku som už bol pred skateparkom. Jake tu samozrejme nebol. Rozhodla som sa teda , že si zatiaľ zaskatujem sám. Plány sa však nie vždy plnia. Na dráhe už bol niekto iný. Moja bývalá priateľka Juliet. 0ch s tou sa vážne nepotrebujem stretnúť. Zavolám Jakeovi že to ruším a odišiel som zo skateparku. Zavolal som teda Sarah ale tá bola nedostupná a to sa jej nestáva často tak som išiel k nej domov. Prišiel som k jej domu. Z jednej izby vyžarovalo modrasté svetlo. Zaklopal som na dvere. Nikto mi však neotvoril. Potlačil som kľučku a dvere sa otvorili. Všade bolo ticho. To sa mi nezdá. Prešiel som na druhé poschodie. Na jedných dverách bolo ružovou vyrité SARAH. Vošiel som tam bez zaklopania. Na moje prekvapenie tam nikto nebol. Vyšiel som von a išla som sa pozrieť kde inde by mohli byť. Jedny dvere boli otvorené. Ako, že som si to skôr nevšimol. Vyčítal som sám sebe. Vstúpil som teda do tej miestnosti. Vyzerala ako kúpeľňa alebo niečo podobné. Ani tu však nikto nebol. Už som chcel odísť hľadať ich niekde inde a vtom som si všimol niečo zvláštne. Práčka bola posunutá a na jej mieste boli otvorené malé dvierka. Dlho som rozmýšľal čo urobím. Čo ak sa Sarah a Jane niečo stalo?? Už len kvôli Sarah. Musím tam ísť. Prehováral som sám seba. Na koniec som sa odhodlal a vošiel som dnu. V strede miestnosti ležal amulet. Tak to toto som videl. Toto svetlo má pritiahlo ďalej a ďalej aj keď som v prvom okamihu pochopil, že z neho vyžarovalo niečo zlé. Nevedel som to vysvetliť. Mal som proste taký pocit a to spôsobilo, že ma to ešte viac zaujímalo. Potom som si spomenul prečo som sem prišiel. Chcel som nájsť Sarah. Poobzeral som sa po miestnosti. V tom som na zemi videl prach. Neviem nájsť Sarah ani Jane a teraz ešte na zemi nájdem prach a ten blbý amulet. Hneď som si to spojil. Sarah zomrela a ten amulet s tým má pravdepodobne. Nahneval som sa sám na seba, že som nešiel s ňou. No ešte niečo mi nešlo do hlavy. Bola tu Sarah aj Jane, no je tu len jedna kôpka prachu. Je teda možnosť, že zomrela Jane a Sarah odišla preč. Mohlo to však byť aj naopak, no na to sa mi nechcelo myslieť. Hodil som ten blbý amulet na zem. Aspoň som to chcel. Hneď ako som sa ho dotkol začala sa mi točiť hlava. Ty si ten posledný. Ty všetko zmeníš... počul som hlasy. Veľa hlasov. Hovorili niečo o prorotstve. Nechápal som. Oči sa mi po mali zatvárali až som sa nakoniec poddal a zatvoril oči. Možno posledný krát. Možno to mi chceli povedať hlasy. Nad tým som si už nelámal hlavu. Chcelo sa mi len spať a už nikdy viac sa nezobudiť. Načo??? Môj život aj tak nemá zmysel.

Ďakujem všetkým veeeeelmi pekne. Tento príbeh už  presiahol 1k a 100 votes čo ma milo prekvapilo. Chcem vám všetkým poďakovať ste úžasný. Prepáčte, že mi to tak dlho trvalo a ešte k tomu to nieje bohvieako dlhé, no poznáte to. Škola učenie.. nemusím hovoriť ďalej aj keď na školu sa nemôžem vyhovárať. Pravdou je, že mi došla inšpirácia. Rozmýšľam, že by som sem pridala ešte jeden starší príbeh a rozmýšľam,že tento by som zatiaľ pozastavila, no nieje to isté. ĎAKUJEM za vsetko.

Amulet (dočasne pozastavené)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora