Amulet (dočasne pozastavené)

10.kapitola

Jane sa zmenila na prach. Amulet spadol na zem. ,,Jane!!!!! " vykríkla som...

Nevedela som čo mám robiť. V jednu chvíľu sme boli s Jane spolu, rozprávali sa, smiali a o okamih neskôr tu už so mnou nieje. A vtom ma niečo napadlo. Čo urobím? Čo poviem dospelým? Ahoj mami v našom dome som našla tajnú miestnosť. Bol tam amulet Jane si to dala a zmenila sa na prach. A ináč čo bude na obed? Super to mi určite bude veriť. Ešte ma pošle k psychiatrovi. Chytila som sa amuletu. To on všetko zavinil. Začala som plakať. A vtom sa to stalo. Videla som všade biele. Jane sa mi začala mihať pred očami. Aj ja som zomrela? pýtala som sa sama seba. Takto vyzerá smrť? nevedela som si vysvetliť ako ináč by som mohla Jane vidieť.

Zobudila som sa. Ležala som na zemi. Určite je to len zlí sen. Ráno sa zobudím pôjdem do školy a budeme sa s Jane rozprávať, smiať akoby sa nič nestalo. Dúfala som. Realita však bola iná. Počula som šuchot krídiel. Otočila som sa. Za mnou stál... Drak?? Super už som sa aj scvokla. Chcela som sa ho dotknúť. Priblížila som sa. Nebezpečne zavrčal. ,,Chápem to ako nie." oznámila som mu. Bol veľký, mal kobaltovo-modré šupiny a bledomodré oči. Už nič nerobil. Miesto toho k nemu prišlo dievča. Bola ryšavá, mama dlhé vlasy. Typovala by som ju na 18. ,,Pokoj Blake. Už je dobre." upokojovala ho. ,,Kde to som?" spýtala som sa zmätene. ,,Je to len sen.Draky predsa existovať nemôžu." dodala som ,,Ako vidíš, tuto Blake je živým príkladom. A nie nie je to sen. Si v realite." povedala sebavedomo. ,,Môžem sa Blaka.... Dotknúť. Je taký krásny." spýtala som sa dievčiny. Povedala mi už svoje meno??" napadlo ma. ,,Môžeš sa ho dotknúť len keď ti to sám dovolí." Rozmýšľala som čo urobím. Dotknem sa draka ktorý mi môže kedykoľvek ublížiť? Nič neurobím a budem vyzerať ako padavka?? ,,Viem na čo myslíš a Blake to ti nemôže ublížiť." povedala asi mi čítala myšlienky. A tak som prestúpila pred Blaka. Natiahla som ruku. Tentoraz však nezavrčal. Práve naopak priblížil sa ku mne a tak sam ho pohladkala. Bola som nadšenia celá bez seba. pohladkala som naozajstného draka. Alebo toho zo sna. Odstúpila som od neho. ,,Super už si ho pohladkala. To dovolí len málokomu. A teraz ako sa voláš?" Spýtala sa ,,To isté zaujímalo aj mňa. No ja sa volám Sarah." ,,Tak ahoj Sarah ja som Miriam. ''Predstavila sa. ,, Teraz ťa ukážeme rade a dedine." Potom sa rozhodne či tú môžeš zostať." Super čiže od nejakej rady blbcov závisí môj život. Aké pozitívne. ,, Dedina je ďaleko. Musíme ísť na Blakeivi." Povedala vecne. ,, Na neho nikdy nevyleziem!" Prelaknem sa ,,Veď nemusíš. Cesta do dediny trvá približne tri hodiny. Nemáme pitie ani jedlo a je tu dosť teplo. Na Blakeovi to trvá menej ako pol hodinu." Na koniec som predsa len musela ísť na Blakeovi. Nebolo to však také zlé. Práve naopak bolo to bombové. Bola som rada, že som sa na to dala nahovoriť. O 25 minút sme prišli do veľkej dediny. Myslela som si, že Blake je jediný drak, no asi som sa mýlila. Miriam má viedla do nejakej veľkej budovy. Boli tam tri veľké kreslá. V prvom bola žena. Nebola moc stará tipovala by som ju na 30. Mala blond vlasy a hnedé oči. V ďalšom kresle bol postarší pán. V poslednom bol muž ktorému by som netipovala viac ako 20. ,, Čakali sme ťa Sarah. Už sme rozhodli čo s tebou urobíme." Povedali naraz.....

Prepáčte teraz som dlho napísala. Veď viete škola učenie.. Dúfam že sa vám páči. Potešia voty a komenty aby som vedela či mám písať ďalej. Vždy však poteší aj keď si prečítate ďalšiu časť. :-D Prepáčte za prípadné gramaticke chyby.