Amulet (dočasne pozastavené)

12. kapitola

Ešte stále zo Zakeho pohľadu :-D

Zobudil som sa. Niečo mi svietilo do očí. Bol som na nejakom stole. Vlastne nie nebol to stôl. Bolo to skôr niečo ako praprastará babička stola z lián, listov a dreva. Žeby toto bolo nebo?? Svetlo tu je, no aj tak sa mi to zdalo divné. A vtom som zbadal nejakú babu. Sedela vedľa mňa s ustarostenou tvárou. Keď si všimla, že som sa zobudil hneď sa pousmiala. Zakývala mi na pozdrav a potom zrazu zmizla.

Z pohľadu Sarah chvíľu pred tým :

,,Čakali sme tá Sarah. Už sme sa aj rozhodli čo s tebou urobíme." Povedali naraz...

Čo oni má čakali?? A čo by so mnou mali robiť?? Hlavou mi behali rôzne otázky.
,, Čo so mnou chcete urobiť? Pošlete ma domov?" Odvážila som sa nakoniec. Bola to však planá nádej.
,,Nie už si spoznala náš svet. Nemôžeme riskovať, že by si to niekomu vyzadila. " Povedala tá žena. Vtisli sa mi slzy do očí. Už nikdy neuvidím mamu, otca ani Taru. A čo je ešte horšie už nikdy neuvidím Zakeho, jeho smiech ani žiarivé oči. Z môjho náreku ma vytiahol ten mladší muž. Len teraz som si ho poriadne poobzerala. Mal krátke čierne vlasy a hnedé oči. Ruky mal svalnaté.
,,Neboj na tento svet si zvykneš. Síce to bude chvíľu trvať, no po tom zistíš, že je lepší ako ten, s ktorého si prišla." Povedal. V jeho očiach som vydala kvapku súcitu.
,,Ako môžete tak naisto vediet, že si zvyknem,že sa mi tu bude páčiť??" Spýtala som sa. Vyzeral dosť smutne
,,Lebo aj ja som prišiel s tvojho sveta." A vtedy mi to došlo. Preto sa tváril tak súcitne. Lebo aj on to už zažil.
,,Dobre môžete prestať štebotať. Zajtra ťa zoznámime s dedinou. Niekde ťa ubytujeme a potom môžeme začať s výcvikom." Prerušil náš 'rozhovor' ten starší pán
"Výcvik??"
,, Áno čo si myslíš, že tu budeš vylihovať a budeš tu ako na výlete kým my budeme bojovať? Na to zabudni zúri vojna a potrebujeme každú možnú ruku." Chcela som vedieť viac, no vtom prišla nejaká baba približne v mojom veku. Bola dosť udychčaná a vlasy mala rozstrapatené. ,,Nehovoril som ti nech nás nevyrušuješ!" Zahučal na ňu ten starý. Skoro som dostal infarkt, no tá baba však vyzerala akoby to zažívali každý deň. ,,Prepáčte, že som vás vyrušila ale prišiel ďalší." Povedala ponížene. Tak toto ma dostalo. ,,Ďalší?? Je viac takých amuletou ako bol ten, ktorý má sem priviezol?" Spýtala som sa natešene ,,Nie je je ten, s ktorým si prišla ty." Vysvetlila mi to dievča stručné. ,,A kde je?" Spýtala sa tá žena ,,V zdravotníckom krídle na izbe číslo 15." ,,Dobre Sarah asi si ideme urobiť menší výlet." Povedal ten mladší muž." ,,Ani nápad s vami nikam nejdem najprv sa mi predstavte a potom s vami niekam pravdepodobne pôjdem." Povedala som vzdorovito. Rozhodla som sa, že nikdy nikto o mne nebude rozhodovať a nie to ešte niekto koho nepoznám viac ako pätnásť minút. ,,To sa dalo čakať " začal ten mladý ,,Takže: Ja som Jason, toto je Izabela" ukázal na tú ženu ,,Toto Teodor" ukázal na postaršieho pána ,, A toto je Jasmína." Ukázal na to mladé dievča- teda Jasmínu- , ktorá ešte stále lapala po dychu. ,,Dobre slečinka teraz už sme sa ti predstavili a už by si s nami konečne mohla ísť." Povedal Teodor a ja som neprotestovala. Išla som za nimi a konečne som mala príležitosť lepšie si prezrieť celú dedinu. Bolo tu viac menších chatiek. Mysleli by ste si väčšina bude mať určite kone nebojte aj ja som si to myslela. Podišla som bližšie k jednej chatke. Mali tam dvor. Na prvý pohľad sa mi zdalo, že vzadu pobehujú malí koník a aj to tak vyzeralo, no ako sa hovorí zdanie klame. Tomu malému zlatému koníkov sa zrazu roztiahol krídla. Preľaknuto som ustúpila. Zrazu som však narazila do Jason. Neviem či má sledoval od začiatku alebo má išiel len hľadať. On sa na mňa len usmial. ,,Aj teba zaujali naši makagovia?" ,,Maka čo??" Spýtala som sa nechápavo. Asi sa toho budem musieť ešte veľa učiť . ,,Makagovia sú to niečo ako pegasovia lenže pomalší, no zato zvládnu letieť dlhšie bez prestávky a vyššie ako obyčajný pagas. Každá priemerná rodina má minimálne jedného. Keď dospeje najstaršie dieťa jeho povinnosťou je ísť na 'lov'." Ukázal prstami úvodzovky. ,, Podľa toho aký zdatný je 'lovec' také zviera si chytí. Väčšina chytí makaga ,no tým zdatnejším sa podarí chytiť aj draka. V našej dedine sa to podarilo zatiaľ len piatim." ,,Počkaj povedal si v našej dedine to znamená, že je viac takýchto dedín??" ,,Áno čo si si myslela, že sme jediná dedina? Nepamätáš čo sme ti hovorili zúri tu vojna. Asi by sme nebojovali dedina medzi sebou. Aké teraz už naozaj poď, lebo budeme meškať." Išli sme teda behom za ostatnými. Táto dedina bola fakt veľká našťastie Jason zjavne vedel kam máme ísť.
Keď sme tam prišli všetci už na nás čakali. Spolu sme sa vybrali do nemocnice. Viedli ma spleťou chodieb. Stavila by som sa, že sa im tu každodenne strácajú pacienti. O chvíľu sme však boli na mieste. Izba číslo 15. V posteli ležal tam..

Asi všetci viete kto tam ležal, no musela som nejako ukončiť časť. Všetkým ktorý to čítajú ďakujem a chcem ešte poďakovať za viac ako 1,5k videní a viac ako 160 votes. Prepáčte, že som tak dlho nič nepísala, no mala som veľa písomiek a malo času nabudúcu chcem dať už skôr :-)
*Tami_Tamarka*