Amulet (dočasne pozastavené)

13. kapitola

Z pohľadu Sarah:

V posteli ležal Zake. Keď som si ho všimla skoro som od radosti vyskočila s kože. Podľa jeho pohľadu bolo jasné, že je na tom rovnako. Zmohol sa len na tiché ,,Sarah ty žiješ?" Na tvári sa mi vyčaril obrovský úsmev. ,,Čo si si myslel, že sa ma tak rýchlo zbavíš?" Podpichla som ho. Nevedela som čo mám povedať. ,,Sarah ty ho poznáš?" Spýtal sa náhle Teodor. Tak toto bude asi dlhé vysvetľovanie. ,,Áno vlastne... no my.... my sme spolu so Zakem..." koktala som. Našťastie si to Zake všimol a zastavil ma ,,Chodili teda vlastne aj chodíme spolu." Vysvetlil jednoducho Zake. Začervenala som sa, no bola som mu vďačná, že to vysvetlil. Nevedela by náš vzťah totiž popísať iným keď aj ja som v tom mala zmätok. ,,Ahaa " povedal Jason ,, Dobre keď sa Zake vylieči musím sa s vami rozprávať." Povedala Izabela. Neprotestovala som. Chcela som si len ľahnúť a spať. Neviem či to na mne bolo vidieť podľa mňa nie ale Jason to asi videl. ,, Poď Sarah so mnou ukážem ti izbu kde budeš zatiaľ bývať a môžeš si v pokoji pospať. Nebudeš tam bývať stále ale len dovtedy, kým neprejdeš výcvikom a nezískaš určite postavenie v našom kmeni." ,, Kmeni nie náhodou dedine?" spýtala som sa ,, Správne si počula v kmeni. Ako v svete, s ktorého s prišla sú mestá tak tu sú kmene. My sme kmeň Ankaria. V našej blízkosti nájdeš veľmi málo kmeňov a aj keď tu nejaké sú pravdepodobne si to aj tak nevšimneš..." Viac som si ho už nevšímala. Chcela som len spať a tak som ho nechala nech ma vedie. O chvíľu sme dorazili do jedného menšieho domčeka. V tejto záhrade som však nespozorovala žiadneho makaga ani draka. Nešlo mi to do hlavy ale radšej som to neriešila. Otvorila som jednoducho vyrobené drevené dvere. Vošla som do malej izby- asi kuchyne. Zabočili sme doprava a tam bola konečne vytúžená spálňa. Počula som už len ako Jason niečo hovorí ale už som si ho nevšímala. Jediné čo sa mi zdalo dôležité bola posteľ. Hodila som sa do nej. Nebola síce taká mäkká ako moja ale aj tak lepšia ako nič. Ani som sa neprezliekla a aj keby som chcela nemala som nič iné na prezlečenie. Oči sa mi pomaly zatvárali a ja konečne mohla v pokoji späť.

Konečne som sa zobudila. V noci sa mi sníval zvláštny sen. Jane išla ku mne domov a tam sme našli tajnú miestnosť, v ktorej bol amulet. Jane si ho dala na krk a zomrela. Ja som sa premiestnila do nejakej divnej krajiny s drakmi a lietajúcimi koňmi a čo bolo ešte divnejšie Zake tu bol tiež. To najhoršie bolo však to, že sme tam museli zostať naveky. Otvorila som oči. Do očí sa mi rinuli slzy. To nebol len sen to všetko bola skutočnosť. V rýchlosti som si zotrela slzy z tváre. Včera som plakala dosť. Po pár minútach som predsa len vyšla s postele. Poriadne som sa roztiahla. Zo spánku na tejto posteli som bola celá stuhnutá. Vyšla som do kuchyne. Tá vôňa, ktorá sa vznášala okolo. Na stole ( ak sa to tak dá nazvať ) bolo uvarené vajce. Bolo väčšie ako vajce, ktoré vznesie emu. Vnútri nebolo žlté. Malo zvláštnu fialkastú farbu. Kto ho tu nechal? Možno mi to priniesol Jason. Alebo Miriam. Z rozmýšľania ma vytrhlo škŕkanie v mojom bruchu. Už som nerozmýšľala nad tým, kto mi ho sem dal. Hlavne, že tu je. Sadla som si na soličku. No bol to skôr malí pník, s ktorým sa dalo hýbať. Pustila som sa do toho vajíčka. Bolo to to najlepšie čo dom v živote jedla. Bolo neopísateľne dobré. Keď si predstavíte svoje najobľúbenejšie jedlo a tú geniálnu chuť znásobíte desiatimi, máte približnú predstavu o tom ako dobre chutilo. Už som ho mala skoro dojedené, keď do dverí vpadla Izabel. Tak toto je ono. Tá, s ktorou budem bývať. ,,Dobrý deň." povedala som. Tak toto si s tým Jasonom ešte vybavím. On to vedel a nič mi nepovedal. A čo ak mi to povedal? Pamätám si, že mi večer niečo hovoril ale ja som bola taká ospalá, že môj mozog nevedel spracovať ani o informáciu viac. ,,Ahoj Sarah ako si sa vyspala? Vidím, že ti chutí." povedala milým hlasom. ,,Áno je to veľmi chutné."

Ták po 200 rokoch som sa donútila( alebo ma niekto prinútil) napísať ďalšiu časť. Viem, že je to o ničom ale veď to poznáte škola... Nebudem tu už kecať ak niečomu nerozumiete napíšte Poteší vote aj koment

TAMARKA