Amulet (dočasne pozastavené)

18.part

Časť venujem predovšetkým FantasyLia ,ktorej komentík ma veeeeeeeeeeeeeľmi potešil a prinútil ma napísať novú časť <3
Síce o deň neskôr ale snáď mi odpustíte.

Boli sme vysoko nad zemou. Ten výhľad bol úžasný. Videla som lesy, aj ten temný. Videla som planinu, na ktorej sa pásli zvieratá. Dve zvery, ktoré sa na nej pásli ma veľmi zaujali . Vyzerali ako diviaky ale boli mohutnejšie, vyššie a mali o moc väčšie kly. Mohli byť vysoký asi jeden meter. Pri nich sa páslo asi ich malé, lebo malo menšie kly a bolo o mnoho menšie. Cítila som ako sa mi nohy šúchajú o boky mojej dračice. Diviaky sme už mali za sebou, a vtedy som videla niečo, čo ma veľmi prekvapilo a zarmútilo zároveň. Dosť veľká časť lesu bola vypálená. Hneď som vedela prečo, ale stále mi vŕtalo hlavou, kto to urobil. Možno to bol niekto z nepriateľského kmeňa, ale to mi tiež nesedelo. Nemali odkiaľ vedieť kde som, jedine, že by im to Lukas povedal. Lukasovi verím, ten by to neurobil. Keby chcel mohol ma zabiť už dávno, alebo by ma vôbec nezachraňoval. Zrazu sme leteli nad nejakou dedinou. Všade boli roztrúsený ľudia. Ale zbadala som tam aj makagov a BLAKEA. ,,Tu. Tu zastaň,, povedala som jej rýchlo. Na môj pokyn sa rýchlo zvrtla dole. Keďže som nemala sedlo už som sa videla na zemi. Našťastie som sa však držala jej ostňov aj keď ani to nebola prechádzka ružovou záhradou. Keď sme pristáli, hneď som spoznala Teodora. ,,S-sarah??" ach aký bol prekvapený. ,,V plnej kráse" povedala som s úsmevom. ,,Si v poriadku??" spýtal sa. ,,Áno aj keď som dosť hladná a určite aj tuto moja dračica je dosť hladná." povedala som na čo mu spadla sánka. ,,Čiže si to ty. Žena z prorotstva." povedal uchvátene. ,,Z akého prorotstva??" spýtala som sa ho prekvapene. O žiadnom prorotstve som... Vtom som si vzopomenula na jeho rozhovor s Jasonom a Isabel. Vredy predsa hovorilo o nejakom prorotstve (kto by si ešte stále nevzpomenul prečítajte si časť 14 :D ). ,,Samozrejme nevieš o čom hovorím, prepáč mi zabudol som. Hneď ti všetko s Jasonom a Isabel vysvetlíme," už vedel, že som chcela namietať a preto rýchlo dodal ,, Samozrejme najprv ti ukážem kam si môžeš dať svoj dračicu a potom sa môžeš najesť." povedal a hneď ma viedol nevedno kam. Blake aj moja dračica išli za nami.Cestou som spoznala Isabelin dom, Radu, nemocnicu aj cvičisko, v ktorom som trénovala. V tom momente mi to pripadalo akoby som tam nebola roky. Teodor ma viedol ďalej, až za dedinu. ,,Kam ideme?" zaujímalo ma keď ma už viedol dosť ďaleko. Čo ak on je ten, ktorý sa ma pokúsil zabiť a keďže mu to nevyšlo pokúša sa o to znova?? ,,Neboj o chvíľu tam budeme." povedal hlasom, ktorý mi vtom momente pripadal ako hlas zabijaka. O chvíľu som však pred sebou videla veľkú lúku s drakmi. ,,Tak a už sme tu. Tu nechávame všetkých drakov keďže sme ich nechceli niekam zatvárať. Tu majú voľnosť, môže tu loviť a keď chcú môžu za svojím majiteľom hocikedy prísť." povedal. Vtom som si v duchu nadávala ako ma mohlo napadnúť, že Teodor by zradil náš kmeň. A vôbec bola tam so mnou moja dračica, tá by ma ubránila. ,,Ináč ako sa volá??" spýtal sa zrazu Teodor. ,,Kto??" spýtala som sa nechápavo. ,,Tvoja dračica." povedal. Opss ja som jej tak trošku zabudla dať meno. ,,Bude sa volať Faira." Faira ako na zavolanie prišla ku mne a svojím obrovským jazykom mi olízala tvár. ,,Asi sa jej to páči. Povedal Teodor. Faira sa išla ďalej venovať drakom. Hrala sa najmä s hnedým drakom. Bola som šťastná, že sa jej tam páči. ,,Koho je ten hnedý drak??" spýtala som sa napokon Teodora. ,,Bol som zvedavý kedy sa ma to spýtaš. Ten drak patrí Jasonovi a volá sa Blesk ( viem som extrémne neoriginálna ale tak čo už so mnou? )." ah čiže Jason má draka to som mohla tušiť. ,,Rada by som tu s tebou ešte bola, ale umieram od hľadu." povedala som so smiechom. ,,Tak sa poď najesť." povedal a viedol ma preč od mojej Fairy.