Amulet (dočasne pozastavené)

19.part

3,55k videní a 400 hviezdičiek?? Nikdy som nečakala, že môj príbeh dosiahne takýto úspech. Viem síce, že väčšina videní je s tých prvých nie tak dobrých častí ale chcem poďakovať tým, ktorý to nevzdali. Tým, ktorý sa dostali až sem, každú kapitolu mi lajkujú aj komentujú a stále ich to baví. Bez tých povzbudivých komentov a bez tých hviezdičiek by som to asi vzdala. Avšak vždy keď mi sem niekto dá komentár nech pokračujem, že sa mu to páči dostanem novú chuť písať. Keď mi niekto napíše, nech vydáme novú časť a že sa na ňu neviem dočkať moje srdce poskočí od radosti. Ďakujem.

Práve som na zasadnutí rady s Teodorom, Izabel aj Jasonom. Hrozne mi to pripomína môj prvý deň tu. Všetci sa na mňa pozerali ako na zázrak. Bola som veľmi 'potešená' z ich dôvere ku mne. Nikto z nich totiž neveril, že sa vrátim a nie ti ešte z drakom. Tak na čo na tam posielali?? Pravdepodobne sa ma chceli len zbaviť. Možno práve oni vyvolali ten požiar. ,,Prosím ťa povedz mi presne čo sa stalo. " poprosil ma Jason. A tak som im to povedala. Všetko do jediného detailu. Neviem síce zistiť koľko to trvalo ale tipujem určite aspoň 2-3 hodinky. Keď som im to konečne dopovedala, pozerali na mňa s otvorenými ústami. ,, Tak toto sme teda nečakali. " povedal Jason nahlas. To ma naštvalo. Čiže je to pravda. ,, Jáj už to všetko chápem. Nečakali ste, že prežijem. Však ste tam vyvolali požiar keď som spala. Našli ste tam moje veci. Lenže ja som tu. ŽIJEM!! Nepodarilo sa vám to!!" už som kričala. ,,Nedokázali ste to. Vlastne vďaka vám som si našla cestu k svojmu drakovi. Čiže.... " ,, Buď už konečne ticho. " zakričal Jason. ,,Nechápeš to. Keby si sa aspoň sekundu svojho života tu nesprávala ako vystrašené decko, ktorému zabudli vymeniť plienky, a nechala nás vysvetliť ti to, nemuseli by sme tu počúvať tvoj monológ o tam ako sa ťa snažíme zabiť a ako nám to nevýjde a možno by sme ti to mohli aj vysvetliť." Hneď ako to Jason dopovedal, jedna časť môjho ja mi chcela veriť a asi mu aj verila avšak väčšia časť môjho ja mu neverila. Čo ak sa to len snaží zamaskovať keďže som na to prišla?? Keďže som nevedela čo mám robiť urobila som najzbabelejšiu vec, ktorú som v tej chvíli mohla urobiť. Utiekla som. Nohy má niesli nevedno kam. Počula som za sebou nesúhlasné výkriky Isabel, Teodora a započula som aj Jason. Neriešila som ich, len som bežala ďalej. Spamätala som sa až pri lese s lúkou. Stromy tu boli krásne zelené, boli tu aj rôzne bobule, ktoré som nikdy nevidela keďže v mojom svete narástli. Boli tu však aj mne známe jahody, ktoré som milovala. Ďalej som našla aj niečo čo sa podobalo na čučoriedky, tie som radšej nechala tak ale tým jahodám som proste neodolala, a zopár som si odtrhla. Jednu som si hodila do úst. Tá chuť mi neskutočne chýbala. Keď som vyjedla skoro všetky jahody išla som za Fairou. ,,Chýbala si mi dievča." pohladila som ju. Síce som ju nevidela len jeden deň, ale aj to bolo pre mňa extrémne veľa. Akoby vycítila čo od nej chcem naklonila chrbát tak aby som na ňu mohla vysadnúť. Horko-ťažko som si na ňu sadla a popohnala ju aby vzlietla. Keď sme boli dosť vysoko všetko som si prehliadla, hlavne tú lúku. Bolo tu asi 6 drakov, ktoré som si všimla. Makagov tu bolo omnoho viacej. Medzi drakmi bol samozrejme aj Blake. Zaujal ma jeden čierny drak. Bežal niekam k lesom. Žeby zacítil pach nejakého zvieraťa?? Netuším. Dlhé blanovité krídla mal blízko pri tele. Keby bola tma ani by som si ho nevšímla. Leteli sme ďalej. Začala sa mi však krútiť hlava a potom.....

Trošku kratšia časť ale sú sviatky a tak nemôžem tráviť veľa času na internete. Dúfam, že nová časť potešila.
#TAMARKA