15. časť

94 14 4
                                    

Dostala som inštrukcie. Boli dosť dlhé a tak som bola rada, že som dostala aj mapku. Okrem toho som dostala vodu a nástroje na lovenie jedla ( však načo by mi ho dávali ). Vody som nemala dosť ani na týždeň a tak som bola rada, že na mapke boli zobrazené aj rieky a jazerá. A že ich nebolo málo. Už sa stačilo len rozlúčiť a moja výprava môže začať.

Idem zatiaľ len niekoľko hodín ale pripadá my to ako dni. Nie, že by ma boleli nohy ale som tu sama a s toho sa idem zblázniť. Síce mám nad čím rozmýšľať ale proste niesom rada sama. Mám pocit, že ma niekto sleduje, ale vždy keď sa otočím nikto tam nieje. Asi som už aj paranoidná. Idem pomaličky pri malom potôčiku. Pri vode sa pasie lesná zver, niektoré sa podobajú na tú v mojom starom svete ale na niektorých je jasne vidieť rozdiel. Stromy sú tu také zvláštne, tmavé. V korunách je počuť tichý štebot vtákov. Zrýchlila som tempo a dúfala, že keď zájde trošku ďalej zlepší sa to. Ale čím ďalej som išla tým to bolo horšie. Už som nevidela žiadnu zver, občas okolo mňa prebehlo malé zvieratko ale čím ďalej som išla tým zriedkavejšie som nejaké videla. Všetci vtáci stíchli, už bolo počuť len šuchot rieky. A vtom som blízko mňa počula prasknutie vetvičky. To už bolo posledné znamenie. Rozbehla som sa najrýchlejšie ako mi nohy vládali. Už som sa ani nepozrela na cestu a to sa mi stalo osudným. Do niekoho som vrazila. Pozrela som sa naňho. Bol to muž, na sebe mal čierny plášť s kapucňou, s ktorého mu do tváre padalo pár neposlušných čiernych vlasov. Jeho zelené oči ma skúmali. Bol odo mňa o hlavu vyšší a tak som musela pozerať dohora. ,,J-a p-repa-a-čte.. " koktala, no on ma
nenechal odpovedať. ,, Nie ty mi prepáč. Bol som zabudnutý vo svojom svete s nevšimol som si ťa. Je mi to ľúto. Viem, že to nieje moja vec ale chcel som sa ťa spýtať, čo robí také pekné mladé dievča ako ty sama v tejto temnej časť lesa. " povedal s ja som sa samozrejme začala červenať. Ako inak. ,, No mňa sem poslal môj kmeň aby som si našla svojho makaga alebo draka." odpovedala som jednoducho. ,, A z akého kmeňa si? Ináč ja som Lukas. " predstavil sa. Čiže Lukas. Mám mu povedať z akého kmeňa som? Čo keď je z nepriateľského kmeňa a unesie ma? (Aj keď o tom unesení dosť pochybujem) Nakoniec som sa rozhodla, že mu to to poviem. ,, Som z kmeňa Ankaria a ty? A som Sarah." povedala som. ,, Kmeň Ankaria hovoríš? O tom som už počul. Ja som z kmeňa divích vlkov. Je to neďaleko toho vášho. " povedal. Počkať? Lukas s kmeňa divích vlkov. Ježiš. Nás v škole v mojom kmeni učili o väčšine kmeňov, ktoré sú blízko toho nášho. Učili nás aj I ich vodcov O kmeni divích vlkov sme sa učili tiež a ak ma pamäť neklame Lukas je syn ich vodcu. Zaujímalo ma čo tu robí sám. ,,Ak sa môžem spýtať čo robí syn vodcu divích vlkov takto sám v lese? " spýtala som sa ho. Dosť ma zaujímalo ako je možné, že ho jeho otec pustil. ,,Si dosť všímavá" usmial sa. ,, Moji rodičia o tomto mojom ' malom výlete' nevedia ináč by ma asi zabili. Išiel som sa poprechádzať. Schladiť si hlavu, ale už budem musieť pomaly ísť aby moji rodičia nezistili, že som preč. " dokončil. ,, Ahaa. A môžem sa ťa spýtať ja sa moc v mapách nevyznám pomohol by si mi dostať sa podľa tejto zvláštnej mapy k Dračiemu vodopádu? " urobila som na neho psie oči. ,, No tak dobre ale rýchlo. " prikývol nakoniec. A tak sme teda vyrazili k Dračiemu vodopádu.

Tak tu znova po dlhšom čase máme novú časť. Chcela som sa poďakovať za viac ako 2,5k videní a 250 votes. Chcela som vás tiež poprosiť keby ste mali čas či by ste si prečítali môj nový príbeh Dance with Vampire. Ďalšia časť asi znova o týždeň.
#Tamarka

Amulet (dočasne pozastavené)Where stories live. Discover now