V meste, ktoré znesvätil

5

Začiatkom tohto školského roka som sa zapájala do každej aktivity na škole. Potrebovala som čo najviac zaplniť svoj čas bezradnými súťažami. Napríklad ako aj teraz, zapojila som sa do písania anglickej eseje o inšpiratívnom človeku v mojom okolí, ktorý nebol nik iný ako Samuel. Nikto nevedel, že to je práve on, čo mojej eseji dávalo tajomný pohľad čitateľovi. Po škole som zašla do fitka, rozhodla som sa na sebe trocha zamakať, pretože som sa chvíľami cítila byť nenaplnená motiváciou. Chcela som niečo zmeniť, tak som začala sebarozvojom.

Už pri vstupe ma čakal pohľadný mladík, ktorý mi spravil zákaznícku kartu a obdaroval pár lichotivými komplimentmi. Menšia rozcvička na bežiacom páse na začiatok nikdy neuškodí. Uterákom som si pretrela pot na čele a prehodila ho späť na rameno. Do uší som vložila slúchadlá a nechala sa unášať vlnami rytmu.

Po vybehaní som skočila dole z prístroja a namierila si to do ženskej zóny, ktorá bola vyhradená iba pre ženy, výnimkou boli tréneri, ktorí si užívali tú príležitosť tam byť a kukať na ženské zadky. No pri odchode z pásu ma čakal náraz do veľkého tela. Niekoľkokrát som nad tým premýšľala, či to nie je zámerom stretávať ho všade, kam idem. Však Samuel?

,,Aká náhoda, koho tu nestretnem," zasmial sa popri tom, ako ma chytil za ramená, aby mi udržal rovnováhu. Slabo som sa usmiala a prekrútila očami.

,,Čo je? Nebodaj si sklamaná, že ma vidíš?" oblizol si svoje suché pery. Obzrel sa v zrkadle a prehrabol si vlasy, ktoré mu vadili v obzore. Pohľadom mihol opäť na mňa, obzrel si ma od hlavy po päty ako nejakú figurínu na výstave.

,,Obtiahnuté veci ti pristanú," usmial sa. Hlavu naklonil dozadu a znova sa obzrel v zrkadle.

,,Pozeráš mi na riť?"  zvraštila som obočie.

,,Možno?" tričkom si utrel tvár, čím si mierne odhalil svoje vypracované brucho a pohryzol do pier s malým úškrnom na jeho nebeskej tvári.

Oh Bože. Znova to uhryznutie pier a to telo. Z jeho tela som pobudla v nehybnom šoku. Robil mi to naschvál?

,,Pridáš sa?" ukázal na svojich kamarátov vzadu, ktorí cvičili bez hocijakej inej myšlienky venujúc sa sami sebe. Prikývla som. Znova som sa nevedela ovládať. Zobral ma do rohu k posilňovacej stolici. Odpil si zo šejkra a ukázal mi ako sa oprieť s chrbtom o stolicu. Závažie mi položil do lona a pomáhal mi ho zdvíhať. Celé stehna sa mi pri posilňovaní triasli od bolesti a únavy. Zaujímavé, že sa venoval iba mne. Stále ma sledoval bez obzretia niekam inam. Bola som celým jeho vesmírom aspoň na pár hodín. Pravdupovediac nedal mi pokoj až pokiaľ si neodbehol po mobil, pri ktorom strávil hodnú chvíľu. Medzitým som si odpila z jeho šejkra. Áno, bez opýtania. Časom som sa začínala cítiť ako jeho menšia sestra. Rozhodla som sa prejsť na prístroj, kde som si káble omotala okolo členku. Pri príležitosti, kedy som bola v poldrepe mi capol niekto neznámy po zadku. Až dovtedy, kým som sa naňho nepozrela, som si myslela, že to bol Samo. Rukou v blízkosti jeho tváre som mihla, až pokiaľ som si neuvedomila, že to je niekto úplne iný.

,,Takú peknú riťku mi nedalo nechytiť," natiahol sa znova. V očiach mi vybuchol plameň.  Bola som si istá, že urobím scénu. Tak málo, aby som nevybuchla od hnevu. Vyriešil to za mňa môj strážny anjel Samuel, ktorý mu v momente chytil ruku a poriadne ohol. Dala by som ruku do ohňa, ak by sa pobili.

,,Obťažuje ťa?" svojim nevinným pohľadom vo mne vyvolal stres i nepokoj. Panika ma zachvátila nechávajúc ma kompletne tuhou. Ako sa mu darilo vo mne prebúdzať tieto pocity je doteraz otázkou. Odkývla som hlavou na náznak nesúhlasu, aby sa neobával.

,,Iba sa hráme," zaškeril sa chlap, čo Samuelovi nabrúsilo zuby. Hnev ho žral zaživa.

,,Prečo sa nepohráš so mnou?" drgol doň Samuel, akoby bol iba letmé pierko vznášajúce sa vo vzduchu. Chytila som Sama za ruku a odtiahla preč na bok, aby nevznikla bitka, ktorá by nemusela skončiť dobre.

,,Nechcem ti robiť problémy, pôjdem už," pohladila som ho po ramene a venovala mu jemný úsmev.

,,Bijou, vysvetli mi jedno," zamyslel sa, ,,ako je možné, že také malé dievča ako ty dokáže vyvolať toľko konfliktov."

,,To ma ešte nepoznáš," žmurkla som naňho a zadkom sa mu otočila, aby mal, na čo čumieť. Napätie medzi nami bolo nezastaviteľné, zvyšovalo sa každým dňom, až pokiaľ sa nezmenilo na nekontrolovateľné.