V meste, ktoré znesvätil

18

Eduard zaparkoval a sladko gentlemansky mi otvoril dvere. Podal mi ruku, ktorou ma vytiahol von z čierneho auta a spoločne sme vstúpili do domu. S úsmevom na tvári nás privítal Adam, ktorý neváhal a celú moju existenciu obdaroval nevrhlými pohľadmi. Priam žral moju prítomnosť. S Edom sme sa postavili k barovému stolu v kuchyni a namiešali si drinky, už to bola taká klasika. V obývačke spojenej s kuchyňou sa zabávali ľudia zo školy. Adam sa cez nich snažil dostať k nám, čo sa mu nakoniec aj podarilo.
,,V pohode ste došli?" spýtal sa ustarostene. Eduard pokračoval v konverzácii, zatiaľ čo ja som sa porozhliadala po celom dome hľadajúc pohodlné miesto na sedenie. V momente ako som našla voľný gauč, opustila som drkotajúcich chalanov a usadila sa. Uložila som si na kabelku na bok a vybrala z nej mobil. Musela som informovať rodičov, že prídem neskôr, aby sa neobávali. V sekunde mi prišla správa od Samuela: ,,Kde si?"
Rozhodla som sa neodpisovať a tak som vypla displej, no na ňom sa mi ihneď zobrazila ďalšia.
,,Nemyslíš, že tie šaty sú prikrátke?"
Porozhliadala som sa okolo seba. Nikde som ho nevidela. Žartoval?
,,Baví ma sledovať ťa, vyzeráš nádherne."
Postavila som sa z gauča a prešla celú obývačku s kuchyňou so zámerom ho nájsť. Ďalšia správa: ,,keby mi dovolíš, rád by som ti ukázal pár vecí, ktoré si ešte nezažila." Zabával sa na mne.
Namierila som si to do kúpeľne, kde som si upravila make-up a snažila sa zakryť náznaky červenania. Miestami ma dostával do kolien. Tie správy boli perverzné, no nestačilo sa mi ani nadýchnuť. Pootvorili sa dvere, nebrala som na to veľký ohľad a pokračovala v obzeraní v zrkadle. Ale mala som! Vo dverách už stál môj úchylný stalker.
,,Samuel?" šepla som. Vyzeral inak, bolo na ňom niečo čudné. Uzamkol dvere a necekol ani slovo. Vrhol sa mi na pery ako po poslednom nádychu čerstvého vzduchu. Nepustil ma od seba, ťahal ma do pekla. Vyložil si ma vedľa umývadla a roztvoril nohy. Snažil sa mi nadvihnúť šaty, no rukou som ho zastavila.
,,Teraz by som ťa pretiahol, tak že by si kričala moje meno a nechcela, aby som prestal," chytil ma za krk a hrubo stlačil ústa. Robilo mi to požehnane veľa motýľov v podbrušku. Zároveň sa mi roztriasli nohy, no o nič sa ďalej nepokúšal.
,,Si opitý?" vybehlo zo mňa.
,,A ty si moja," vystrelilo z neho a znova okúsil moje pery. Bol na nich závislý ako ja na ňom. Chytil ma za boky a pritlačil viac k sebe, aby sme túžbu po sebe obaja narovnako cítili.
,,Samo!" odtlačila som ho od seba. Venovala som mu iba zamračený pohľad a odomkla dvere. Bola som na odchode, kým ma hrubo neškrabol za ruku so slovami: ,,keď odídeš vyjebem ti kamarátku."
,,Do toho!" vyzvala som ho. Tušila som v podvedomí, že by toho nebol schopný, ale kto vie. Samuel je plný prekvapení. Opustila som priestor a sadla si znova na svoje obľúbené miesto, odpila som si zo svojho drinku položeného na konferenčnom stolíku a pohľadom hľadala Eduarda. Kam sa zas stratil? Vždy zmizol, keď som ho potrebovala pri sebe. Znenazdajky si ku mne sadol Adam. Štrngol mi do pohára a spoločne sme si pripili.
,,Zabávaš sa?" nahlas som zakričala, cez hudbu.
,,Čo?" odkričal naspäť.
,,Či sa zabávaš?" nahlas a zreteľne som artikulovala.
,,Nepočujem ťa," nahol sa bližšie a ruku si položil cezo mňa. Bolo to zámerne?
,,Krásne voniaš," zasmial sa a perami sa približoval k tým mojim. Naschvál som sa nahla po drink na stole a odpila si s úsmevom, aby som prekazila jeho zámer.
,,Nezájdeme na tichšie miesto?" šepol mi do ucha a chytil za pás. Pokývala som hlavou a zostala sedieť. Bol už napitý a jeho správanie bolo klasicky chlapčenské. Máličko desivé. Za ruku ma zdrapol nahnevaný Samuel. Prísny pohľad venovaný Adamovi ho priam dusil. To napätie by sa dalo aj krájať.
,,S ním nebudeš!" rozkázal a potiahol ma rukou k sebe.
,,Nerozkazuj mi," ruku som si potiahla naspäť k telu, aby mi ju nerozdrvil.
,,Poslúchaj Samuel, tvoja ženuška by radšej ostala pri mne," zabŕdol Adam zaškerene. Vedel, že ho vyprovokuje.
,,Bijou, prosím," vážne na mňa pozrel a neostávalo mi nič iné, len sa nechať ťahať jeho smerom. Podľahla som jeho očiam a zúfalému výrazu. Vyšli sme von na Adamovu záhradu. Čerstvý vzduch mi snáď prečistil nosové dutiny. Večerné prítmie a tlmená hudba v pozadí tvorili pokojnú atmosféru.
,,Čo sa stalo medzi vami?" ukončila som to nekonečné ticho.
,,Nič," zapálil si cigaretu a mlčal.
,,Môžem sa za ním vrátiť, ak nebudeš komunikovať," podpichla som ho.
,,Bi, dočerta," potiahol si z cigarety, ,,čo chceš počuť?"
,,Pravdu," chytila som ho za ruku.
,,Ach," vzdychol si, ,,boli sme najlepší kamaráti a spoločne sme hrávali vodné pólo. Vieš, čo sa stane, ak dvaja kamaráti majú zálusk na tú istú babu?"
Pokračoval.
,,Zuza si vybrala mňa," znova vzdychol, ,,začali sme spolu chodiť aj napriek tomu, že som vedel, že ju chce."
,,Teraz si to kompenzuje na tebe, pretože vie, že sa mi páčiš." sklopil zrak.
,,Len to?," odriekla som.
,,Nie, nejde len o to. Má to hlbší príbeh, ale to na neskôr," stlačil mi ruku.
,,Odprevadím ťa domov," rozhodol rázne.
,,Už? Nechcem ísť ešte," zhíkla som, ,,nemôžeme ísť radšej k tebe?"
Samuel sa zasmial. Chytil ma za rameno a prisunul tesne k svojmu telu.
,,Nie Bijou, ideme domov,"

Motali sme sa uličkami pri osvietených lampách uprostred cesty. Držal ma za ruku. Áno, Samuel ma držal za ruku. Jeho prítomnosť mi dávala všetko, po čom som túžila. Cítila som sa výnimočne. Male kvapky dažďa nám dopadali na vlasy až dokým sa nespustil veľký lejak a museli sme sa schovať popod altánok v parku v našej blízkosti. Premočené vlasy mi odsunul za ucho a pozeral mi priamo do očí.
,,Mám ťa veľmi rád," usmial sa. Srdce mi skoro vyskočilo z hrude až dokým nedokončil vetu: ,,ako vlastnú sestru."

Pri mojom nechápavom výraze sa začal smiať.
,,Samuel!" drgla som ho do ramena.
,,Chcel som vidieť tvoju reakciu," priblížil sa opäť bližšie a tu už slová neboli potrebné. Spojili sme svoje pery v jednom vášnivom bozku. Nebrali sme ohľad na blížiacu sa búrku. Užívali sme si prítomnosť dvoch tiel, ktoré po sebe túžili. Ale udržať tie chute, bolo pohromou pre oboch z nás. Jemne ma chytil za pás, prechádzal mi rukami po tele. Nežnosť v ňom vykvitla. Prerušilo nás hlasité zvonenie mobilu. Pozrel sa na svoj telefón, kde svietilo Edove meno, rozhodol sa ho neprijať.
,,Kde sme skončili?" priblížil sa znova. Hrala som sa, že rozmýšľam. Samuelovi na tvári vyžiaril nesmelý úsmev a strhol ma rukou preč z altánku. Držiac za ruky sme behali po parku a nechali sa osprchovať prírodou. Zdvihol ma na ruky a zatočil sa so mnou. Vyzeralo to ako v spomalenom filme a konečne som sa cítila živo. Bol to on, kto vo mne vyvolával tie všetky nové pocity.