V meste, ktoré znesvätil

21

Obaja sme sa pozreli naňho. Spieval, v očiach sa mu odrážal plameň búrlivého ohňa. Pohľadom prešiel na moju zasnenú tvár. Hlboko mi čítal všetky myšlienky ukryté v hlave. Hypnotizoval ma svojimi šedými očami, čo sa mi tak strašne páčilo.
,,Samuel je super kamarát, ale nič neberie vážne," upozornil ma Edo. Prikývla som hlavou a pozbierala posledné veci pohodené na zemi, ktoré som vhodila do koša. Zo zadu ma oblapili obrovské ruky a zohriali v náručí. Zdvihol ma tak vysoko, že moje nohy levitovali vzduchom. Nosom vdýchol vôňu mojich vlasov a venoval mi tam pár jemnučkých bozkov.
,,Pôjdem ich odprevadiť, počkaj ma tu," oznámil Samuel ako ma púšťal na rovnú zem. Pokývala som hlavou a usmiala sa sama pre seba.
Nedočkavo som čakala na Sama, kým príde. Trvalo mu to už pol hodinu. Medzitým sme sedeli v kufri auta, kde sme pozerali s ostatnými na hviezdy. Klasická romantická noc. V tom momente som videla prvýkrát padať hviezdu. Moje vnútro v návale šťastia ožilo, postavila som sa na nohy a pokrútila na mieste.
,,Videli ste to?" spýtala som sa ostatných.
,,Spadla hviezda," oboznámila som ich.
,,Praj si niečo," objal ma Edo zo zadu.

Moje prianie som nikomu nepovedala, chcela som si ho nechať pre seba. Predsa je to tradícia. Keby to vyslovím, nesplní sa mi moje želanie.
Z lesa vyšlo telo, tajne som dúfala, že sa Samuel už vrátil. Planá nádej. Bol to iba ďalší chlapec z partie.
,,Už sa nevráti," zašomral Edo, zatiaľ čo balil veci do auta.
,,Poď, zvezieme ťa," mávol na mňa rukov. Venovala som posledný pohľad lesu dúfajúc, že sa naozaj objaví. Eduard mal pravdu, už neprišiel. Sadla som si do auta a stihla napísať Samovi nahnevanú správu, ktorú si nedokázal ani len pozrieť.

*
Do školy som stihla prísť včas. Samuel mi ani na druhý deň nenapísal. Nechcela som si nič namýšľať, ale bolelo ma to. Chabé ignorovanie. Zaujala som postoj rozmýšľaním nad tým ako mu to vrátiť a tak som sa rozhodla nevnímať jeho tupú existenciu. Zas a znova. Akonáhle som ho videla na chodbe, snažila som sa nepozrieť. Prešlo niekoľko odsedených hodín, nastala veľká prestávka a čas na obed. Tomu som sa chcela jednoznačne vyhnúť rovnako ako Samuelovi, ktorý sa ma snažil celú dobu odchytiť. Až do tej sekundy, kým sa mu to nepodarilo zdriapením ma za predlaktie, ktoré k sebe nasilu pritlačil.
,,Môžeš na slovíčko?" stiahol ma do kumbálku pre upratovačky. Nič pôvabné.
,,Čo chceš?" vytrhla som ruku z jeho pevneho zobretia a s navrašteným obočím mu vypálila tvár.
,,Vysvetliš mi, prečo ma ignoruješ?" založil si ruky na prsia, akoby nevedel, čo sa včera vôbec udialo.
,,Čo sa stalo? Nič, neprišiel si," pretočila som očami.
,,Sprav to ešte raz a už budeš ku mne otočená zadkom," uškrnul sa držiac ma pod krkom. Nie moc tuho, aby ma nezadusil, snažil sa byť nežný. No sexuálna väzba medzi nami bola viac než intenzívna. Oddialili sme sa od seba, pustil mi krk a obojsmerne na seba zazerali bez kúska slova. Len ticho.
Prask.
Boli sme neodlúčitelní. Ruku mi vložil do vlasov a riadne tiahol nadol. Moje pery okúsili kúsok tých jeho. Nahla som hlavu nižšie a rukami sa dotkla jeho líc. Vedel, čo chcem, tým sa aj činil. Pochopila som, že držať sa od neho ďalej, ignorovať ho, nemyslieť naňho, sa mi nikdy nepodarí.