V meste, ktoré znesvätil

16

Samuel ma na konci dňa odprevadil domov. Na záver mi venoval pusu na čelo a nechal ísť. Na cestu som mu zakývala a uvaľovala si konečne po celom dni oddýchnuť. Mamina ma s radosťou vo dverách privítala a zablahoželala k výhre. Dosť otázok spadalo, či medzi mnou a Eduardom nie je niečo viac, čo som ihneď poprela. Rýchlo som sa schovala vo svojej izbe a hodila sa na mäkkú posteľ. Nahlas som si vydýchla, kedy mi pípla správa na displeji mobilu.
,,Gratulujem k víťazstvu Bijou," prečítala som správu od Sama. Rozžiaril sa mi úsmev na tvári a vzápätí došla ďalšia.
,,Čiže teraz postupujete do krajského kola, nie?"
,,Myslím, že áno. Teda neviem, nezaoberala som sa tým veľmi."
bez ďalšieho váhania som odpísala.
,,Edo nebol moc nadšený, keď nás videl. :D Aj by som povedal, že žiarlil."
,,Nie preboha."
,,Nezávidím mu. Tancovať s takým pekným dievčaťom a nemôcť ju ani len pobozkať."
Po dočítaní správy som odhodila mobil a začala sa červenať. Prečo mi to robí? Hlavu som si schovala do vankúša a od šťastia vykríkla. Mobil som už ani nezodvihla a uvaľovala sa pobaliť na brigádu.

Dnes sme toho s Filipom nemali veľa, bola to taká každodenná rutina s tými istými ľuďmi, ktorý sa tam nachádzali dennodenne. Umývala som stoly, na ktorých boli odtlačky z pohárov a čistila poháriky.
,,Dobrý večer slečna, dajte mi 3 borovičky a jedno pivko," ku baru sa postavil pán a vyťahoval z peňaženky drobné.
,,3,70€ to bude," usmiala som sa a zobrala peniaze položené na bare, ,,môžete si sadnúť, prinesiem vám to."
Popri tom sa do baru nahrnula Samova skupina, ktorá si obsadila ich zvyčajné miesto. Našťastie som nemusela za nimi skákať a prebral to Filip. Ja som medzitým priniesla pánovi objednávku.
Ten ma pri odchode capol po riti a obdaroval pár slizkými poznámkami, ,,veľmi vám to sekne."
Počula som iba prudké postavenie zo stoličky a rozhorčené kroky smerom ku mne.
,,Dotkneš sa jej ešte raz a zlomím ti ruky," drgol doňho Samuel, načo pán zo stoličky zletel na zem. Ihneď sa postavil a prstom mu ukázal do hrude.
,,Samuel, ty si mi ale vyrástol," zasmial sa nad Samovým hlúpym výrazom. Obzrela som sa na Filipa, ktorý mykol plecami a tak som ich vyzvala, aby si to vyriešili vonku. S táckou v ruke som ich odprevadila von a nenápadne počúvala.
,,Čo tu zase hľadáš? Prečo nás nenecháš dýchať?" vykrikoval Samuel v návale hnevu i nenávisti v jednom.
,,Zaujímam sa o svoju rodinu," neutrálne odpovedal pri pohľade na mňa stojacu vedľa nich.
,,Na to si stratil právo, keď si nás.." nedopovedal, vycítil moju prítomnosť. Vtedy som pochopila, že Samuel mi nedôveruje natoľko, aby som vedela o ňom viac z jeho života. Nedopustil by to.
,,Ani ma nezoznámiš?" vyprovokoval ho, ,,Samuel, myslel som si, že máš na viac než iba na prostú čašníčku v bare."
Prekročil Samove hranice a jedna mu letela. Bolo až zaujímavé na koľko sa nechával Samuel, tak rýchlo vyprovokovať.
,,Už NIKDY," zdôraznil, ,,ale NIKDY ju nenazývaj tak, ako si si dovolil."
Musím uznať, že Samove slová ma hriali pri srdiečku. To ako si ma bránil pred tým človekom, ma napĺňalo láskou. Čoraz častejšie som sa prichytila pozerajúc s otvorenými ústami. Dookola som sa sama seba pýtala, či k Samovi niečo necítim. A vlastne kto je ten človek stojaci pred ním, poznajú sa?
,,Si iba bezcitný hajzel," ponadával Samuel. Zrejme ešte neskončil, tak som sa rozhodla to zakončiť ja. Postavila som sa pred neho a potiahla ho nabok. Nepohol sa, bol nahnevaný, priam horel hnevom.
,,Samko, kašli na to," nasmerovala som si jeho hlavu, aby sa pozrel do mojich očí. Obmäkčilo ho to, vždy mu to pomohlo.
,,Nedovolím, aby ťa urážal," prikyvovala som hlavou, vedela som, že by nechcel, aby sa mi niečo stalo. Vrátila som sa za bar k Filipovi.
,,To čo bolo? Chlapec sa nevie udržať na uzde?" zasmial sa sám pre seba. Potichu som zahmkala a venovala sa práci.
,,Prosím dones mi celú fľašku na stôl, ďakujem," udychčane ma poprosil Samuel. Sklesnutý pohľad a rozbité hánky mi na ňom zdôrazňovali, že nie je v poriadku.
,,Samuel nemôžeš všetko zapiť alkoholom," odmietla som ho.
,,Kto ma zastaví?" prešiel za bar a vzal si fľašku tvrdého. Absolútne nerešpektoval pravidlá a ani mňa.
,,Ja," chytil ho za ruku Filip, ktorý bol presne v rovnakej výške ako on. Filip mal vždy svojprávnosť, ale nerešpektovanie niekoho príkazov bolo už nad rámec jeho možností. Vytrhol mu z ruky fľašu, ktorú mi v rýchlosti podal a vyhnal Samuela z baru. Za Samuelom sa rozbehli všetci jeho kamaráti, ktorý vyskakovali do Filipa. Vedela som, že tento večer tak rýchlo neskončí.