V meste, ktoré znesvätil

17

Eduard stál v úzadí, respektíve rešpektoval Filipa z dôvodu, že bol mojim kamarátom. Opitý Samuel sa válal po zemi a hľadal cestu ako sa postaviť na nohy, aby mohol všetko vrátiť Filipovi. Bral to ako zosmiešnenie jeho osoby, vlastného ega. Samova armáda stála okolo neho pískajúc a zdvíhajúc ho zo zeme. A ja? Ja som stihla zatvoriť bar, predsa len už bola uzávierka a končili sme. Akonáhle som dozamykala, pozrela som sa na skupinku ľudí stojacich navôkol. Cítila som sa ohrozene a veľmi zle. Hľadala som únikovú cestu pre tuto situáciu. Filip predsa za nič nemohol a schytal to za mňa. Chalani si chytili Filipa, aby nemohol použiť nič proti Samovi, čím by mu mohol ublížiť. Stúpajúci nával strachu mi produkoval čoraz viac adrenalínu. Vedela som, že tam nemôžem nečinne stáť a prizerať sa.
,,Samuel, prosím," chytila som ho za hruď cez tričko a zastavila jeho úder v smere Filipa.
Ten ma však iba odhodil na bok so slovami, ,,nestaraj sa do toho!"
O sukňu sa mi zavadili ostré konáre  zo zeme, čo som v rýchlosti rukami oprášila. Daniel mi pomohol sa postaviť, nezabudla som však na to, čo sa stalo a to ani Samuel, ktorý ho odo mňa vzápätí odhodil.
,,Kamo, sa ukľudni. Hrabe ti už," drgol ho Daniel do ramena. Vyzerali ako hádajúce sa malé deti. Pribehla som k Filipovi, ktorý už sedel na zemi s monoklom pod okom. Hlavu som mu ukryla v nežnom objatí mojich rúk.
,,Prepáč mi," zodvihla som ho zo zeme až pokiaľ nestál na vlastných. Zdržiavala som sa v jeho tieni držiac ho za lem bieleho trička, ktoré už bolo dostatočne vyťahané a ufúľané od zeme.
,,Bijou, choď od neho preč. Ty si slepá? Nevidíš? Každý po tebe ide," zhlboka sa nadýchol Samo držiac Daniela pod krkom, ,,sleduj ho ako sa na teba pozerá, keď ideš s táckou alebo keď sa usmievaš. Skenuje ťa, ja to vidím!"
Obaja sme sa s Filipom na seba pozreli a začali smiať. Vedela som jedno tajomstvo, ktoré oni nevedeli.
,,Áno, Samko. Všetci ma chcú, aj Filip, ktorý je orientovaný na opačné pohlavie," opäť sme sa s Filipom zasmiali a pozreli na všetkých, čo tam stáli a držali si ruky na prsiach. Stáli neoblomne na jednom mieste, určite si uznali vinu, keďže chudák Filip všetko schytal bezdôvodne.
,,Môžeš sa ďalej správať ako debil a ubližovať svojim správaním mne a mojim kamarátom, ale v tom prípade zabudni na mňa," s plnou vážnosťou som vyhlásila a s Filipom sa zobrala domov. Samuel necekol ani pol slova. Úprimne? Nečudovala som sa, bol zdevastovaný. Dúfala som, že sa naučí správať v spoločnosti a každý kto by sa namňa čo i len pozrel, neskončil dobitý. No stálo mi to zato? Stáť pri ňom a akceptovať jeho správanie, aj keď mi toľko naubližoval.

—
Na ďalší deň v škole sme sa iba okrajovo stretli. Venoval mi milión ľutujúcich pohľadov, no ani jeden som neprijala. Ignorovala som celú jeho existenciu. Načo by som sa aj pri ňom pozastavovala? Jeho správanie bolo neakceptovateľné a blbé. Jednoducho sprosté a detské. Nasledovala dvojhodinovka angličtiny. S profesorkou sme dokončievali posledné úpravy na mojej eseji, čím sme zabrali asi aj pol hodinu. Cez prestávku som chcela stihnúť bufet, keďže ráno som si nestíhala ani pripraviť desiatu. Za ten čas som natrafila na Eda zhovárajúceho sa s jedným chlapcom, ktorého som predtým nikdy nevidela. Prikradla som sa k nim a Eda som kamarátsky objala.
,,Čau Bijou, práve sa rozprávame o Adamovej houske, nezastavíš sa?" obe páry ich očí boli do mňa zapichnuté.
,,Kedy?" zamumlala som.
,,Dnes večer, môžem po teba dôjsť, ak chceš," usmial sa a napokon sa rozbehol za ďalšou skupinkou chalanov.
,,Takže Bijou," zasmial sa Adam, ,,zaujímavé meno."
,,Netradičné," súhlasila som.
,,Samova frajerka?" vydal sa na krok.
,,Ja?" uchechtla som kráčajúc priamo za ním, ,,to sotva."
,,Nie? Povedal by som že aj hej," zastavil sa.
,,Prečo si to každý myslí?" zamyslela som sa.
,,Neviem, možno preto, že sa Samuel nebaví s prváčkami a celkovo len využíva ženské bytosti."
,,Čo tým chceš povedať?" zastavila som aj ja.
,,Samuel nie je tým, kým si myslíš, že je. Ber to ako varovanie," pokojne skonštatoval.
,,Poznáš ho?" blbá otázka.
,,Kedysi sme boli najlepší kamaráti," smrkol nosom, ,,ale to je minulosť."
,,Akú máš hodinu? Odprevadím ťa," náhle zmenil tému a vybrali sme sa smerom k učebni cudzích jazykov.
,,Tešilo ma Bijou," zvýraznil moje meno pri odchode. Zopakovala som jeho vetu a posmešne sa otočila.

——
Večer som si opäť rozhádzala celú skriňu. Bola som strašne nerozhodná, nevedela som si vybrať nič, čo by som si mohla obliecť. Zazvonil mi mobil na posteli, za ktorým som sa hodila a zdvihla.
,,Kedy mám prísť?" ozval sa Edo.
,,Okamžite, potrebujem pomôcť!" zložila som a do správy mu poslala adresu. Onedlho už stál pri dverách a pomáhal mi s výberom šiat.
,,Rozmýšľam nad týmito šedými alebo radšej tieto staroružové?" požiadala som ho o pomoc ukazujúc mu dva druhy šiat.
,,Pri šedých by ti krásne vynikol chrbát, čo nie je na škodu," usúdil, ,,ale zas pri ružových tvoje krivky."
,,Staroružových," upozornila som ho, načo sa iba usmial a sadol si na posteľ.
,,Kde máš rodičov?" zaujal sa na moment.
,,Otec nonstop pracuje a mamina tá väčšinou chodí na schôdze," usmiala som sa.
,,Zaneprázdnení ako vidím," zasmial sa do vzduchu. Hlavou som prikývla a za skriňou sa prezliekla, tak aby ma nevidel.
,,Môže byť?" ukázala som mu už oblečené šedé šaty. Rozžiarili mu oči z toho, čo videla. Postavil sa a zozadu mi rozopol podprsenku.
,,Bude to lepšie bez nej," odkašlal si, ,,neber to v zlom, zbytočne by ti odstávala a tým by to znižovalo efekt odhaleného chrbta."
,,Vyznáš sa?" zasmiala som sa popri tom ako som si vyťahovala podprsenku cez šaty.
,,Dobrí tanečník musí mať vkus pre módu," pochválil sa.
Do kabelky som si nahádzala šminky a spoločne sa vydali k autu. Eduard si sadol za volant a ja k nemu.
,,Nebudeš piť?" podpichla som ho.
,,Beriem chalanov domov," pripútal sa pásom, čo som po ňom ihneď zopakovala. Kto vie čím ma dnešný deň ešte len prekvapí.