V meste, ktoré znesvätil

22

Po pár týzdňoch sa to medzi mnou a Samom ustálilo. Trávili sme spolu všetok voľný čas a nedali sa nikým ovplyvňovať. Skrátka sme boli nonstop spolu a užívali si každú minutku v našej blízkosti. Až dokým neprišiel deň D. Posledné dni sme zostávali do večera v hale školy docvičovať náš tanec s Eduardom. Samuel tam bol pre mňa oporou a tak chodil s nami. Pozoroval nás celú dobu, ba ani nespustil zo mňa oči. Bola som jeho terčom, na ktorý mieril svojim ostrým zrakom. Sledoval ako sa hýbem a rovnako sledoval aj Eda, čím si pamätal všetky jeho kroky.

Ten deň zbehol veľmi rýchlo, škola skončila a ja som sa v šatni zapínala do úzkych šiat na súťaž v krajskom kole. Kamarátka mi pomohla zo zadu zapnúť zips a upraviť moju tvár jemným mejkapom. Postavila som sa do rady a podišla k profesorovi, ktorý mi kýval rukou. Cez dav študentov na chodbe som sa dostala až k nemu. Zobral ma do haly, rukou mi prešiel po odhalenom ramene a donútil ma sadnúť si na stoličku. Chcel získať celú moju pozornosť.
,,Eduard nepríde," zahlasil rázom.
,,A čo teraz?" vystrašene som zahľadela na celé publikum, ktore nedočkavo sedelo na príjemne vyhriatých stoličkách.
,,Ja môžem, poznám Edove kroky," pristupil k nám hrdo vyrovnaný Samuel. Profesor mu vložil do rúk oblek, aby sa friško prezliekol.
Tento tanec bol omnoho tažší než ten predtým, pripravovali sme sa na neho 2 mesiace každý deň v tyždni. Znepokojovalo ma, že Edo neprišiel. Nerozumela som však prečo? Jedinou možnosťou bolo sa spolahnúť na Samuela, ktorý nás tie posledné týždne pozeral. Dúfam, že dosť pozorne.
Nahrala som hudbu, ktorú nám mali pustiť k tancu. Medzitým moderátor na pri mikrofóne vyhlasil moje meno už druhýkrát a ja som netrpezlivo čakala na Samuela.
,,Pripravená?" neisto som kývla hlavou a ruka v ruke sme sa dostavili na parket. Chytil si ma za pás a ja jeho za ramená. Pritlačil si ma nadoraz k telu. Viedol ma, čo bolo od neho neuveriteľné, predsa omnoho viac som bola zvynutá na Edove dotyky, no tie Samove? Bolo to nereálne tažké udržať sa na nohách, pretože každým jeho dotykom sa mi podlamovali nohy.
,,Ide ti to super," nenápadne mi šepol do ucha a usmial sa. Pri jeho úsmeve sa mi zastavil svet, nevnímala som nič iné. Odreagovala som sa. Oddala som sa jeho rukám, jemu celému. Vybrala som si tanec s diablom a prehrávala som. Ukončili sme to jemným úklonom vpred ako poďakovanie publiku za ich aplaus, ktorý nám venovali. Ako som sa obzrela k hrdo postavenému profesorovi, zostala som v šoku. Eduard v celej svojej kráse sedel vedľa neho. Mierne rozhorčený, podráždený a musím uznať aj patrične nahnevaný.
,,Kde si bol?" pristúpila som k nemu a venovala mu tuhé objatie. Ten však zrakom vypaloval dieru do čela Samuelovi, ktorý nevinne stál priamo za mnou.
,,To si bol ty, však?" zúrivo zahrkotal zubami. S profesorom sme si prezreli obidvoch, pretože sme nerozumeli ničomu, čo sa tu odohrávalo.
,,Čo?" vstúpila som do ich komunikácie.
,,Nič Bí, nepočúvaj ho," chytil ma za rameno Samo a jemne pootočil k odchodu. Venovala som úprimný pohľad Edovi, čím som sa ho snažila obmäkčiť, aby sa naďalej nehneval.
,,Samo ma zamkol v šatni!" uznal Edo profesorovi.
,,Čo si to povedal?" zaťato sa ozval Samuel.
,,Samo? Prečo?" opäť som nezavrela ústa.
,,Nič ti nemusím vysvetľovať," usúdil a bol preč. Iba s dverami myhlo a všetci sme ostali obarene stáť a pozerať na seba.